Čaptoš

Srnca som poznal, preto to meno,alebo názov.Srnec chodil nedaleko cigánskej osady, kde som ho pár krát zpozoroval.Pár vychádzok som nemal šťastie a skvor ma zbadal ako ja jeho,ale toto osudné ráno to už bolo ináč.Bol som naňho pripravený.Ruja uz vo vrchole ,tak som si povedal že si ho skúsim oklamať.Zobral som si vábničky a už som trielil na tú lúku kde som ho videl naposledy.Rano o pol štvrtej som už sedel v prhlave pri potoku a pozoroval lúku.Trošku mi trvalo kým som ho zbadal , lebo bolo ešte šero.Už nebol sám, už sa venoval priatelke.No nič počkám ešte, som si povedal.Už prvé lúče slnka vyšli, keď som sa rozhodol že ho dnes ulovím. Srnec Čaptoš sa už vo velkom obhánal so srnkou, ked som skúsil zavábiť.Pár krát som krátko fúkol do vábničky a srnka zareagovala presne ako som chcel.Pribehli ku mne na 100 metrov. Nič mi neostalo len dobre zamieriť a potiahnúť spúšť.Srnec ostal v ohni.Ďakujem Diana a sv. Hubert že ste mi dopriali taký krásy zážitok a ešte zaujímavejšieho srnca.Lovu a Lesu Zdar!