Rozprávkový večer na rovniach

Opäť jeden z večerov keď si poviete aby nikdy neskončil. Juniora som prehovoril aby sme spolu išli do revíru, že hádam niečo uvidíme a keď Diana a Hubert doprajú... hmm možno sa aj niečo podarí uloviť. Mamina samozrejme nabalila JR ako keby sa chystal na výstup na Gerlach horalecky, cokoladky a jupik...a konečne vyrážame. Po chvíľke prichádzame na kraj kukuričného poľa, rozkladame sedačky a čakáme. Debaty sa vedú o všetkom možnom... detský svet je krásny, po chvíľke 1.horalecka padne len tak, nasledne 2. a ešte nejaká tá Milka... jaj hovorím si vduchu... Ale čo tam potom, podstatné že sme spolu a máme pre seba chlapsku chvíľku...tak vyťahujem vabnicku na lísticky a vysvetľujem čo a ako, prečo sa líšky lovia, akú majú úlohu v prírode atď...a v tom príde otázka môžem vyskúšať... jasné, keď prča tak poriadna...daj, zapidzgaj uvidíme... sám sa smejem v duchu a v tom ...1.kmotra sedí na kraji porastu.... neblázni, to fakt, skulim cez trieder ....fakt je tam, dvíham malorasticku, posadim kríž na komoru a puk... leží, naparadu, krpec sa usmieva jak lečo...Tato dobrý som čo? Stále s otvorenými ústami len prikyvujem...šak teda máš byť pokom... No a podobný scenár sa zopakoval ešte 2x a výsledkom je scenéria na fotke. Šťastie, náhoda, latina... neviem asi všetko dokopy. Lesu a Lovu zdar!