Druhé dejstvo

POKRAČOVANIE...dvíham telefón v ktorom mi Michal oznamuje, že mu vyšli na strnisko lanštiaky a či môže strieľať. ,,Pokojne strel“ znie moja odpoveď. Pokračujem v rozrábke môjho diviaka keď odrazu zo strnísk padne rana. Opäť telefonát. Diviak dostal, ale odbehol, bude treba psa. Môj kus je už rozhádzaný v lodni. Odchádzam pre našu Barboru. Doma sa iba rýchlo prezlečiem do suchého trička a už ,,pálime" autom po strnisku. Na nástrele farba a rovnako tak dostatok farby po celej dráhe úniku. Nakoniec Bora diviaka našla a s radosťou sa na neho vrhla. Lovu zdar. Bol to vyčerpávajúci večer ale práve preto bol taký krásny, čoho dôkazom je táto fotka.