Prvý diviačik

Ostáva posledný deň splnu kedy je možné ešte ísť a zažiť poľovačku na diviačiky počas splnu každý vieme že tato poľovačka má svoje čaro. V práci sa ešte dohadujem s kamarátom že či pôjdeme skúsiť šťastie posledný krát keďže sme už 2 noci strávili na posede ale žiaľ neúspešne. Diviačiky boli ale nikdy sa nedalo vystreliť lebo sme nechceli ohroziť výstrelom malých pasikavcoch. Po práci sme si dohodli na pol 8 že sa stretneme pri knižke. Ako to býva bežná kontrola pred vyrazením z domu puška, ďalekohľad, nejaká bunda navyše nožík, doklady , všetko mám a tak sa vyberám na miesto kde máme knihu návštev zapisujeme sa už na vopred dohodnuté miesto sme zapísaní a nasadáme do auta v tom nám ešte kamarátova sestra kričí lovu zdar. Usmievam sa na kamaráta a hovorím mu že to môžme zabaliť lebo keď vraj žena popraje lovu zdar tak že sa nikdy nič nepodarí ale v tento večer sa to nepotvrdilo :D . Vystupujeme z auta cestičkou kráčame na posed hneď otvárame okienka lebo je dusno sedíme už pol hodinu a nič pomaličky sa mi drieme a zaspávam asi na 20 min. Prešla ďalšia pol hodina a stále žiadne náznaky po diviakoch v tom si v hlave spomínam na ten pozdrav od kamarátovej sestry. Ale po desiatich minútach počujem v diaľke jemný kvikot malých prasiatok pýtam sa kamaráta čí to počul aj alebo si to iba namýšľam moju reakciu mi potvrdil. Srdce mi začalo biť silnejšie jemná nervozita pocit ako pred výstrelom ale diviaky boli ešte ďaleko ale počítali sme stým že sa objavia. Prešlo pár minút a už vychádzajú prasiatka jedno za druhým vyšlo ich 17 za nimi už vyšla hlavná diviačica jasným signálom dala najavo že musí najprv skontrolovať či je všetko v poriadku a až potom môže dôjsť k hostine na krmovisko prichádza 4 svine, 4 lanštiaky z toho 3 kančeky. Nechávame ich aby sa udomácnili a kludne sledujeme či by bol nejaký vhodný na ulovenie hľadáme toho najmenšieho z partie. Stále sa nám miešajú nedá sa poriadne vybrať až po 20 min kedy si každá svinka našla svoje miesto vyberáme kančeka najmenšieho z partie kamarát mi dáva signál aby som sa nachystal a pomaličky vtiahol pušku. Puška nachystaná zamierujem na vybraného diviačika zakladám hrubé tečko na komoru uisťujem sa že je to kanček odisťujem zatajujem dych a pomaly siaham na kohútik a v tom padá rana diviačiky sa rozbehli každý svojou stranou prebíjam a v puškohlade sledujem že kanček ranu naznačil a uteká opačným smerom ako ostatné. Vydychujem nastáva jemná triaška po výstrele kamarát potvrdzuje že kanček zaznačil. Po 10 min schdzáme z posedu počas chôdze na nastrel si premietam ešte raz prebieh lovu mam menšie neistoty či som trafil alebo nie po príchode na nastrel vidím farbu a som kludnejší po dôkladnom prezretí nastrelu zisťujeme že rana zasiahla pľúca a nastáva rozhodovanie ísť po psíka alebo ísť po farbe . Rozhodli sme sa že ideme po farbe po 50 metroch už v diaľke vidím "môjho diviačika " zhasnutého. Úsmev na tvári mame obidvaja ja aj kamarát z úspešného lovu . Par sekúnd nad úlovkom poďakovanie sv. Hubertovi a Diane za úspešný lov potom prichádzajú zalomky ,gratulácia, opracovane uloveného diviačika a prevoz . Po príchode domov pasovanie za lovca a za pohárik páleného na Lovu a Lesu Zdar.