Kanec

Na tohto diviaka budeme z otcom dlho spomínať... Všetko sa to začalo ráno 6.7.2017 keď som ho ráno videl zaťahovať z ovsa naspäť do lesa vzdialenosť na streľbu by aj bola len ja som uprednostnil radšej kameru a tak som si diviaka radšej natočil stým že možno sa nám ho večer podarí vysediet. Deň ubehol ako voda a blížiaci sa súmrak nás zastihol na našich stanoviskách otec z bratom sedeli na posede popri ktorom ráno diviak zaťahoval a ja som bol o pole nižšie asi tak 700metrov na ďalšom posede. Po celom dni som bol dosť unavený asi som aj trochu zadriemal , bodaj by aj nie keď všade bolo ticho len spev vtáctva má uspaval. No z tejto pokojnej chvíľky ma prebral zvuk výstrelu ktorý ku mne doľahol z otcovho posedu a po krátkom čase ešte jeden. V duchu som sa usmial stým že sa moja predtucha vyplnila a kanec už leží . No to som ešte netušil čo si pre nás Diana prichystala. Netrvalo dlho a aj registrujem šuchot zo smeru od odcoveho posedu následne vidím ako na pole vybehol veľký diviak a smeruje si to neistým behom smerom ku môjmu stanovisku , začínal som tušiť o čo ide a ako sa diviak behom približoval zaregistroval som jeho divné chraplavé zvuky ktoré pri pohyboe vydával. Bolo mi jasné že je postrielaný. Gulovnica je už v pleci a ťahám si diviaka v kríži čakám či sa nezastaví ale asi tak urobiť nemieni tak sa odhodlavam strieľať v behu ide ku mne zošikma mierim mu na krk pred pravú lopatku. Do ticha večera zahučí už tretí výstrel po ktorom diviak padá v ohni som nesmierne šťastný lebo keby sa dostal tam kam mal namierené čakala by nás veľmi nebezpečná dohladavka v hustých trnkach. Po chvíli telefonujem z bratom a zisťujem čo sa tam hore stalo referuje mi že otec strieľal po kancovi ktorý po rane na krk padol ako podťatý no po chvíľke sa začal prehadzovať , následne sa postavil a rozbehol sa smerom ku mne druhá rana diviaka už nezasiahla... zvyšok som už poznal sám a stým som oboznamil brata z otcom ktorý boli veľmi radi ako to nakoniec dopadlo. A ja samozrejme tiež. Po chvíli sme už spoločne stáli nad zhasnutým kancom. Prvá otcova rana bola nízko na krku a ešte nižšie krk opustila ale bola štrajchnutá dýchacia trubica. Moja rana prešla šikmo od krku cez pečeň a diviaka prestrelila , bola zlomená aj krčná chrbtica preto padol v ohni.Zbrane mu trčali 7cm a po vyvarení som nameral 20 cm vrchné nie sú moc silné ale sú krásne pálené vyvrhnutý diviak vážil 88kg . Ďakujeme Diane a sv Hubertovi za krásny zážitok Lesu a Lovu Zdar!