Zážitok s gombičkárom

Moje zážitky z poľovačiek na srnca, nie sú vždy iba o výstrele a úlovku. Pred necelým mesiacom som si ráno sadol na obľúbený posed, a čakal čo príde na lúku. Tráva bola už pomerne vysoká. Po hodine, asi na 80 metrov vyšlo srnčie. Parožky žiadne, myslel som si, že je to srna. Pasúc sa trocha priblížila, ale hlavu zdvihla iba na chvíľku. Po dlhšom čase som na hlave zbadal asi centimetrové výstupky, teda srnec, vyložený gombičkár. Nakoľko sme mali uloviť ešte tri jednotky, rozhodol som sa strieľať. Počkal som , kým vošiel do redšej trávy, a pozerám naň cez puškohľad. Je však pomerne šikmo, tak čakám kedy sa postaví na istú ranu. Naraz zdvihne hlavu a uprene pozerá na okraj hory. Keď z nej vyšla srna, rozbehol sa naproti ku nej. Bol to pravdepodobne jej vlaňajší syn, lebo ho začala olizovať. A synček začal vyvádzať, ako malé kozľa. Poskakoval a pobehoval po lúke asi päť minút. To už som mal pušku dávno zloženú z okna. Ten zážitok ma tak uchvátil, že som na streľbu ani nepomyslel. Ešte chvíľu som ich pozoroval a urobil pár fotiek. Jednu z nich pridávam do komentára.