Včera ráno

Už tretí deň vstávam ráno po tretej hodine, aby som bol na posede pred svitaním. Ale začnem od začiatku. Na veľkej lúke máme starší posed, na ktorý rád chodievam. Vlani kamarát so synom asi o 250 metrov ďalej postavili nový posed. V utorok ráno som ho teda išiel vyskúšať. Výhľad parádny, akurát tráva je už pomerne vysoká. Ale čakanie je príjemné, na lúku vychádza najprv jelenica, potom jelene, aj srna s mladými. Po hodine zbadám oproti pri starom posede srnca. Je celý v tráve, vidím ho iba keď zdvihne hlavu. Stále sa vzďaľuje, ale odhadujem ho na 3-ročného vidliaka, teda výrad. Je rozhodnuté. V stredu ráno sedím na starom posede a čakám naň. Asi tušíte, ako to dopadlo. Zver som síce mal, ale po srncovi ani chýru. Včera som sa doma nejak zdržal, tak prichádzam niečo neskôr. Ďalekohľadom najprv pozerám po lúke, ale vypadá prázdna. Vystúpim na posed, položím ruksak a náhodou pozriem na lúku. Asi na 80 metrov stojí v redšej tráve môj srnec a pozerá na mňa. Pomaly vysúvam pušku a presvedčím sa , že to je naozaj on. Hrot T-éčka dávam dva palce za lopatku, odistím, a potiahnem. Srnec mi po rane zmizol. Na prekvapenie, som ho na lúke nenašiel. Našťastie prichádza kamarát, ktorý bol neďaleko a počul ranu. Na okraji lúky a hory hneď našiel hodne farby a srnca sme zbadali asi po 20 metroch. Tak poďakovanie okrem Diany a Huberta, patrí aj jemu. Aj poľovačka na obyčajnú výradovú dvojku, vie byť zaujímavá.