popis: Tento pribeh pisem ,az si ho v pokorcilom veku viem pripomenut a opat sa vratit do vynimocneho dna,lebo dnesny den bol pre mna vynimocny...proste dar od Diany. Praca ma zaviala daleko od politikmi znicenej vlasti a milovanej mladej rodiny,az na seve...Tento pribeh pisem ,az si ho v pokorcilom veku viem pripomenut a opat sa vratit do vynimocneho dna,lebo dnesny den bol pre mna vynimocny...proste dar od Diany. Praca ma zaviala daleko od politikmi znicenej vlasti a milovanej mladej rodiny,az na sever do Skandinavie-do prveho pohoria na svete.Norsko je prekrasne,mozno preto ze je ine ako u nas doma...nekonecne ploxy cucoriedia,maxu,a vresu s borovicami a tisom,skaly na kazdom rohu...to je u nas az tak od 600m.n.m mozno este vyssie..tu je to by kamenom dohodil.Nedela doma patri kostolu a rodine ,tu je kostol zatvoreny a rodina je daleko...tak sa tulam po okoli,kazdu nedelu o kusok dalej.Hned na prvej vyxadzke som nasiel zhod z losa,asi z tretej hlavy,neviem to presne posudit,u nas losy nie su.To ma nakoplo,ze tearz vidim za kazdym stromom,v kazdom cucpriedi paroh.Som vdacny,to sa nestava,bral som to ako nahodu,ale dnes som nasiel dalsi. Vyrazil som rano o 8,xalani este spali,hrali do noci poker..ranajky,do ruksaku caj,kusok xleba,konzervu,otvarak,zapalky a fotak...bez neho ani do horky nejdem,co ak by nahodou... Hned pri prvej prilezitosti som odbocil z cety do horky,prva prt a uz ma to taha...hore dole,idem ako slepy,tu je trus,tu vytlkane,ale hlavne trus...o 1 uz nevladzem...nasiel som turisticku trasu,kusok som po nej isiel,prisiel k sedacke s paradnym vyhladom...svacinujem,leddva dyxam,citim ako mam mokro v topankax...Sms od Lenky-Ides na net?Odpisujem ze som v horke,ale ze do 5. budem doma,ze ked sa Vikinka vyspi,tak si zavolame cez Fb.Dojedam,balim a otacam sa na spatocnu cestu.Ked vidim kade som tu prisiel,ozve sa vo mne vzdor-Tade teda nejdem. Po ceste sa mi tiez nexce ist,tak ideme horou ale uz normalnou trasou,ziadne skriabanie po skalax. Prixadzam za paradne miesto same cocoriedie,tak tu pojdem ked budu rast si hovorim v duxu,stale ma vedu prte a posiate trusom,,,este kusok prejdem a vratim sa na turisticku cestu,az viem ako sa tu mam potom dostat...uz sa vraciam a pri smreku vidim bielu ruzu,ani nemam odvahu pokrocit aky je zhod velky,lebo uz viem ze je to dalsi losí zhod,co obohati zbierku a fotka album.Krok do prava a uz ho vidim v plnej krase...euforia aku prezivam,si vie predstavit,kazdy zhodar...vzopinam ruky,pohlad do neba-Dakujem Pane Boze...neviem co zo zo sebou,robim fotky na pamiatku,vsetko opat do ruksaku...ale uz som neni ani troska unaveny...xodim este po okoli,ale uz mam najvyssi cas ,az stihnem hovor s rodinkou. Prixadzam na cestu dole sa mi na cestu nexce,ale pojdem cez luky,popod horu-este kilometer a uz som na znamej ceste.Uz ani najlepsiu cestu nehladam,idem rovno za nosom.Dostavam sa na luku,kde som pred 2 tyzdnami videl srnku.Neuveritne ona tam je opat,do certa,nexce sa mi ju ani obxadzat,ani vyplasit.Sadam si na zem a cakam co urobi,nex si v klude odide...asi po 5 minutax ked stale nevie co a ako,sa ozve z lesa piskanie,srnca-ma hned napadlo-ale znie to prihlasno ako ked idem s furikom a vrzga.Srna sa pomaly podava za,pre mna neznamym hlasom,a ja menim taktiku,idem sa pozriet na neznameho povodcu,pre mna netrdicneho zvuku.Vstupujem do lesa,menim objektiv,a cakam kym sa piskanie ozve.Pripadam si ako na polovacke na hluxana,piskanie a ja sa prikrceny zakradam za tajomstvom.Dostal som sa k 2.smrekom a pred sebou zdabam pohyb...velke uska,dlha papulka, je mi jasne,ze to mlada co vola mamu.Hned som kukal kde sa vyskriabem ak je to losiča,a pride ho ratovat stara.Nakoniec je to strncatko,stale piska a nik nexodi,neskor mi doslo preco.Cakam kedy sa mi ukaze,bojim sa pohnut a tym ho vyplasit.Asi po 10, minutax sa zasa ozyva a dviha,urobim par zaberov a ono neuteka,ja teda malinke,moc malinke aj ked uz cupita,Podavam sa k nemu,stale cvakam a nic.Pridem na par metrov a vyxadza mi oproti,spod krícka...je utesene,vobec sa neboji,a ide stale ku mne...tak rad by som ho vzal na ruky...ale bol by to jeho koniec...odxadzam od neho a este polezmo fotim ,kym sa da.Zistilo,ze nie som mama,a zasa sa pomaly vracia pod ker,ale uz nepiska.Muselo len dnes narodit,ma este pupocnu snuru a na xrbate ma este kusky placenty.Urobim este jednu spolocnu na pamiatku a vysmiaty si ukladam aparat do tasky a smerujem domov.Ani nie po 50.m zbadam pod sebou srnci kus...je to mama,stale pozera,tak sa pokusim o zaber...neuveritelne...normalne neuteka,len ma pozoruje....tak zasa pomaly vytahujem fotak,a ona stale stoji...cvak-stoji,cvak cvak cvak stoji...parada,to nie je ani mozne...Vydrzala dlho,pomaly sa otocila a sla popri hore,smerom k srncatu.Nexapal som preco neprisla skor?Az ked mi oxladil vietor krk ma to napadlo,mala odo mna stale vietor.Pri pohlade na fotku som zistil,ze ma nieco medzi usami,akoby nejake natacky...to bolo koruna dnesneho vynimocneho dna. Prajem vsetkym,vela tyxto dni,aspon raz do roka-fotky postupne pridema v prebehu najblizsix dni. zobraziť celý popis