Z Jablonky

Na tohto urevaného cholerika som natrafil už niekedy v marci. No keďže takmer nerobil chyby, pohyboval sa v ťažkej lokalite, mal som ho prečítaného len v rovine "tuším tam niečo má". Do môjho zápisníka sa síce dostal, ale až niekde v druhej päťke. Keď som mal už to najlepšie, čo som našiel, dobre prečítané a nebol som stále spokojný, začal som sa venovať srncom na nižších priečkach zoznamu. Tohto som vždy len na okamih zazrel, samozrejme, len sa utvrdil, že okrem silného šestoráka na jednej strane, tam ešte niečo má a už ma len dlhé minúty obäkával z jelšového jarku. Ako som si večer v hlave premietaval videjká so srncami, tento ma začínal dráždiť. Bolo rozhodnuté, začal som sa mu naplno venovať. Teritórium mal v zarastenom jarku a v priľahlom svahu so starinou i novou trávou. Vzhľadom na zlý terén bola malá šanca dostať sa k nemu a prečítať ho z blízka. Najväčšia šanca bola dostať sa pod neho a prečítať ho proti horizontu. Podarilo sa cca týždeň pred odstrelom. Už dávno nemám zo srncov triašku, no v tomto prípade, čím viac som ho načítaval, tým ma pri ňom viac drgľovalo. Rýchly spád to nabralo preto, že počas intenzívnej snahy o jeho prečítanie, som dokonale spoznal jeho zlozvyky a maniere. Bolo len otázkou času, kedy znova príde z vysokej medze poobzerať svoje panstvo ...