Pred západom slnka...

Už dlhšiu dobu ma ťahalo prelustrovať strmú úboč nad jednou dolinkou. Hrabovo-dubová hora, hustejšie skupiny zmladenia...no ideálne miesto! V zime tam diviaky pravidelne zalíhali... najvyšší čas pozrieť nejakého adepta do gulášu. Vietor dobrý, lístie vlhké nuž sa opatrne spúšťam hrebienkom na dolinu. Pri zapadajúcom slnku prezerám úboč oproti, keď zrazu zaregistrujem pohyb. Diviačica ako "skriňa" pomaly ťahá prťou a za ňou nekonečný vláčik pásikavých diviačat. Pri štyridsiatom som prestal rátať a sledujem ďalších päť veľkých diviačic idúcich v ich stopách. Rýchlo chystám pušku a predtucha nesklamala. Jeden za druhým sa zrazu vyťahujú lanštiaky. Vyberám, rozmýšľam, no veľa času mi nedajú. Vymierim drobnejšiu lanskú svinku a strelím jej na hrubý krk. Po rane padla, začala sa kotúľať dole strmým svahom až mi zmizla za briežkom. No nič! Smer má dobrý - do doliny k ceste, len nech jej to vydrží! Ostatné kusy znepokojené a naježené fučiac pozerajú dookola a po chvíli cupkajú ďalej. Ja sa opatrne spúšťam dole svahom hľadať úlovok. Lanštiak sa zastavil asi po 150m v plytkom svahu neďaleko nad cestou. Pár fotiek, ošetrenie zveriny a hajde domov k rodinke zvrtnúť jágerek :) LaLZ!