Líška z nedele

Druhý deň splnu a ja volím ten istý posed ako naposledy. Do štvrť na jedenásť nevidíme okrem zajacov nič iné. Kamarát vraví že môže byť len do pol jedenástej. Tak skúšam ešte raz zavábiť zajačím vrešťadlom. Len čo som schoval vábničku do vačku kamoš ma ťukol do ramena. Pozrem pred seba a na sotva tridsať metrov zbadám voľným okom líšku ako si to čiaruje rovno k posedu. Beriem do ruky gulobrok, nič netušiacu líšku krátkym cmuknutím zastavujem a na nie viac ako pätnásť metrov 4ky broky ukončujú jej životnú púť.