Dva krát meraj a raz rež.

Februárový spln je časom líščej lásky. Tieto šelmy sa počas svojich radovánok premávajú po zasnežených poliach a hľadajú si svojho druha. Tento čas som už nevydržal doma a o štvrtej som už sedel na posede. Čas bol príjemný bezvetrie, jasno a teplota okolo -4 . Ideálny čas na čakanú. Zopár líšok vidím ešte za svetla žiaľ vzdialenosť medzi nami je cez 300 metrov. Na posede som vydržal so 20 : 00 a za ten čas som stihol odpozorovať, ktorým smerom a aké chodníky líšky používajú. Žiaľ prvý deň vyhrali líšky. Dávam im deň voľna a potom zase sedím na posede . Počas čakania v mesačnej noci pozorujem ako prvé 3 kusy srnčej zvery, ktoré sa asi pol hodinu pasú pred posedom a po čase zaťahujú späť do lesa. Stále sledujem okolie ďalekohľadom a pozorujem ako sa líšky zase pohybujú v tých istých miestach ako naposledy. Kankovanie je v plnom prúde. Z každej strany sa ozýva nejaká líška. Z pozorovania ma vytrhne pohyb po ľavej strane. Voľným okom rozoznám líšku vo vzdialenosti asi 40 metrov, púšťam ju pred posed a otáčam sa po Galašku. Tento môj pohyb pravdepodobne líška spozorovala, pretože keď som sa už so zbraňou otočil, líška tam už nebola. Zbraň odkladám a zase sa venujem pozorovaniu okolia. Po chvíľke zase pozorujem pohyb, teraz však na pravej strane. Dlho pozorujem objekt a nakoniec usudzujem, že sa jedná o jazveca, ktorý sa zobudil zo zimného spánku. Prechádza popred mňa a mizne za terénnou vlnou. Dlhšie sa nič nedeje, líšky ma stále úspešne obchádzajú a stále smerujú rovnakým smerom popod elektrické vedenie a následne vojdú do úzkej medze nad dedinou. Keď už mráz začína zachádzať stále hlbšie pod deku a ja sa chystám domov začujem pomalé kroky v tvrdom snehu. Dvíham ďalekohľad a už ho vidím. Jazvec si to ťarbavým krokom mieri rovno popod posed. Pozorujem ho na vzdialenosť asi desať metrov a za ním si to trieli mladá líška. Nechávam tento divný párik prejsť okolo mňa a prítomnosť jazveca zachránila líške život. Nebudem ho predsa plašiť veď sa len pred chvíľou zobudil. O 21 : 00 schádzam z posedu a už viem ,kde strávim ďalší večer. Zase im dávam deň voľna a po škole sa chystám do lesa. Tentokrát nepôjdem na posed ale sadnem si do medze pod vedenie, kde som za dve večery pozoroval viac líšok. Galaška dnes ostane doma, keďže z medze k prvému stĺpu je to asi 30 metrov beriem si ZH-čku pre možnosť strieľať brokmi. Prichádzam na miesto vyberám si vhodnú pozíciu a stopy na snehu jasne prezrádzajú, že toto miesto ryšavky obľubujú. Sadám na stoličku pod starú trnku, odrežem pár konárov a robím si malý úkryt. Keď mám všetko orezané pokojne sa usadím nabíjam zbraň a ukladám ju na kolená. Ani nie po piatich minútach zbadám líšku na vzdialenosť možno 250 metrov ako si to smeruje k vedeniu. Z predošlých večerov som presne vedel z ktorého smeru sa ku mne priblíži. Je ešte dosť svetla a ja nechcem aby ma líška spozorovala tak čakám, kedy zájde za jeden zo stĺpov a dvíham zbraň do pleca . Odisťujem a pomaly sledujem líšku. Púšťam ju až k najbližšiemu stĺpu a ťahám zadný kohút. Pár 4 milimetrových brokov našlo líščí kožuch žiaľ líška neostáva v ohni ale ťarbavým krokom sa vracia po svojej stope. Rýchlo sa spamätávam a už líšku naháňa hrubé téčko starej zeissky. Vo vzdialenosti 70 metrov ju dobieha a po výstrele ostáva mladý lišiak ležať. Prebíjam guľobrok a ešte chvíľu kontrolujem líšku cez puškohľad. Pár minút sedím a potom idem po líšku. Pritiahnem ju k stoličke, sadám si a rekapitulujem si zážitok. Ticho ďakujem patrónom a rozhodujem sa sedieť až do zotmenia. Za necelú hodinku som videl ešte dve líšky, ktoré boli ale mimo dostrel. Po dvoch večeroch, kedy som si premeriaval líšky a ich chodníky sa mi nakoniec na tretí deň podarilo jednu uloviť. Dôkladné pozorovanie zveri a jej zvykov nám často môže priniesť krásne zážitky a úlovky. Zima sa ešte nekončí, preto verím, že sa ešte pár krát s touto šelmou stretnem. Na záver len upravím skóre pre rok 2017, líšky : ja (0:2).