Lišiak zo stohu

Ráno krásne,slnečné teplota okolo 0 a tak sa vyberám pozrieť spády líšok po noci na novej,malej vrstve snehu. Vedel som, že v jednom rozpadnutom, starom asi 4 ročnom balíkovom stohu určite budú líšky,pretože od začiatku decembra sme tam strelili už 4. Tak je to jasné, kam zamierim. Po príchode na miesto už len po vystúpení z auta registrujem veĺa stôp, ktoré sú vo vzdialenosti asi 50 metrov od stohu a idú hore-dole-doprava-dolava,takže líška, minimálne jedna tu stále je. Prídem k stohu bližsie,obídem ho, pozriem hore a čo nevidím. Líška namňa pozerá,no ja bez pušky. Potom nasledovalo jediné, kedy mi líška ukázala chvost a zmizla v stohu. No nič, večer je jasné,kam sa s otcom vyberieme.... Je čas. 16hodín a my sa zapisujeme do knihy. Po príchode na miesto obídeme stoh z primeranej vzdialenosti aby náhodou líška neprišla na našu stopu a zasadáme na dohodnuté miesta.Otec pod staré,mohutné topole z jednej strany a ja pod agačinu z druhej strany, kde nás isto nebude líška vidieť. S otcom sa nevidíme ,lebo nás rozdeluju navážky hliny a štrku.Vietor máme dobrý a tak čakáme.Zbraň mám umiestnenú v dvojnožke a celý čas od píchodu v pleci,lebo zo skúsenosti viem ,že líška móže byť rýchla a tak to nevidím inak, len byť pripravený. Je 17:20 a z pravej strany zo šáchoria ma upúta pohyb. Beriem ďalekohlad, ale to len zajko ktorý si prišiel dať asi niečo pod zub na oziminku. O 17:45 si čistím puškohlad lebo ho mám od sniežiku,ktorý poletoval zafúĺaný a prezerám ním hneď aj stoh. Pozerám pozerám a z ĺavej strany sa mi zazdalo akoby niečo skočilo dole . Pozerám lepšie, ale nevidím nič asi iba sa mi zazdalo. Ale to bol omyl o 2 min vidím ako líška poklusom beží odtial ,odkial som videl niečo zoskočit na zem. Líšku dávam do kríža,cmukám aby zastavila ale to bola chyba, lebo líška bola blízko a rozbehla sa behom preč. No to ja ju už celú jej cestu vediem v puškohlade, bodku dávam pred ňu a púštam CCI-maxi magnum z mojej WMR-ky. Líška spraví 2 saltá a zostáva ležať. Otec výstrel počul a o 5 min je pri mne a ideme k úlovku. Po príchode asi na 5 metrov sa líška zdvihla a snažila sa po predných dostať do stohu,ale to ja ju už dostrelujem a líška sa už netrápi. Pristupujeme k úlovku a pozeráme,že líška je mladý lišiak, ktorý je na konci chvosta prašivý. Pozerám kam išla prvá rana v behu,tá mu rozdrvila zadné nohy,trošku z vrchu smerom od chrbtice,preto sa nehýbal a druhá rana dostrelná bola na komoru.Potom porobíme pár fotiek,otec mi predá zálomok so slovami Lovu Zdar, berieme lišiaka so sebou a musíme ho zakopať. A takto konči naša ďalšia spoločná postriežka. Len pre zaujímavosť v tomto stohu líška číslo 5 a od začiatku decembra naša 9ta a stále ich je veľa. Lovu Zdar!