popis: Ráno, 6:45. Vstávať sa mi nechce... V nohách sa začína ozývať náročná včerajšia poľovačka vo Víťazi (za pozvanie chcem poďakovať Marekovi a Stanovi) ale vstávam a zalievam kávu a čaj v termoske. Chystám výstroj, výzbroj. Zaz...Ráno, 6:45. Vstávať sa mi nechce... V nohách sa začína ozývať náročná včerajšia poľovačka vo Víťazi (za pozvanie chcem poďakovať Marekovi a Stanovi) ale vstávam a zalievam kávu a čaj v termoske. Chystám výstroj, výzbroj. Zazvoní telefón v ktorom sa dozvedám že sused Palko má už čaká vonku pred domom. Nasleduje presun do časti revíru "Pri Chatoch". Hospodár s vedúcim poľovačky velia nástup ! Nasledujú pokyny, rozdelenie a losovanie štandov. Niečo mi hovorí že dnes vytiahnem 1tku. Intuícia sa mýlila a na papieriku svieti číslo dva. Avšak kedže jednotku nevyžreboval nikto tak sa mi predsa len ujde prvý štand. Zakývam čiapkou honcov ktorí pri cigaretke preberajú stratégiu honov. Nezabudnú si do mňa rypnúť : "Už by sme vypili na prvého diviaka !" Pousmejem sa a začínam šľapať do kopca. Cestou na stanoviská prebieha klasická debata. Zážitky z poľovačiek a nejaký ten vtip, ktorý radšej neuvediem. Po príchode na štand mi ešte vedúci oznamuje že po skončení pohonu mám pozberať strelcov na miesto zrazu. Obzerám si svoje pôsobisku na najbližšiu hodinku a hľadám ideálne miesto na prípadnú streľbu a popritom topánkami lámem škarupu snehu aby som neskôr nerobil hluk. Zapaľujem cigaretku a nabíjam pušku. Do vrchnej komory 7x57 R a do spodnej padne Brenneke 16. Zavesím pušku na ľave plece a už iba čakám čo sa bude diať. Pol hodiny ani srsť. V diaľke počujem spevavé Hóóóp od honcov. Zrazu sa mi asi 60m metrov od chrbta zjavuje líška. nestíham sa ani otočiť, nie to ešte prebiť nejaké broky a už je preč. Nasleduje ďalších 15 minút ticha keď tu zrazu počujem ako jeden zo psíkov predomnou niečo hlási. Keď som uvidel ako srna s mladým v rýchlosti prekonáva debru na okraji ktorej stojím puška putuje opäť na plece. Psík sa ale niekoľkých sekundách obráti a zase počujem ako nahrubo hlási. Nič ale nevidím. Po asi minúte sa zjavuje osamotený diviak ktorého zozadu ochutnáva zmienený psík. Napriek dobiedzaniu sa pohybuje nezvyčajne pomaly a smeruje rovno na mňa. Mám ho asi na 100m. Stále s približuje keď tu zrazu vo vzdialenosti 35 metrov na druhej strane debry zastane postaví sa priam ideálne na strelu. Merám na komoru. Nestrieľam. Prejavila sa úľava zo včerajšej poľovačky a napadlo kto ho teraz bude z toho jarku ťahať hore. Počkám si kým príde na moju stranu. Vošiel do jarku a stratil sa mi. Keď teraz pôjde po potoku smerom hore a už sa neukáže budem si biť hlavu o strom že aký som sprostý. Sekundy mi pripadajú ako dni. Zrazu sa čiernu čudo vynorí spopod mňa a stojí a pozerá na mňa. Bím rana. Žiadne znakovanie iba sa pozerá na mňa štýlom že čo si to dovoľujem. Bím druhá. Po tejto rane sa na mňa diviak rozbehol ako býk na toreádora. Okamžite som zlomil pušku, vyhadzujem prázdne nábojnice a pokúšam sa prebiť. Keď už vidím že je to márne dávam sa na útek. Počul som ako mi zagrúľal asi meter za zadkom a nohy mi samé vyskočili vyše hlavy. Napadlo ma že dostanem doma od mami keď mi diviak roztrhá nohavice. Letím, padám. Keď som sa prebral vidím ako sa čiapka kotúľa dole do potoka a puška odhodenú asi na dva metre odomňa. Rýchlo po nej siaham a vkladám do komory druhý Brenneke ktorý som našiel vedľa mňa na zemi. Diviak leží asi päť metrov odomňa na ceste zadkom ku mne. Zhasol, myslím si, keď tu zrazu sa otočil a chcel sa na mňa opäť rozbehnúť ale sadol si na zadok. Zase vstáva a keď urobil druhý krok smerom ku mne ukončujem trápenie ranou medzi svetlá. Koniec. Srdce mi bije ako Favorit v zime po naštartovaní. Veľmi rýchlo a sem tam vynechá jeden úder. Olej mám na 120 stupňov. Zapaľujem cigaretu a hneď aj druhú. Po chvíľke idem k diviakovi vzdať úctu s myšlienkou "Pekne si ma poobracal !" Telefonujem vedúcemu a kade komu ma ešte napadne. Po vyvrhnutí sa presúvam na miestu zrazu kde už všetci strelci ktorých som mal pozbierať dávno čakajú na mňa a príbeh. Keď som im porozprával ako to bolo, odvetili zhodne že tak ti treba keď si ho tak blízko púšťaš. Súhlasím s poznámkou že nabudúce to už tak neurobím... Na konci poľovačky som bol pasovaný tesákom a "pasovaný" aj poriadnou bakuľou. Na to ako aj na mojeho prvého diviaka nikdy nezabudnem. Týmto sa chcem poďakovať pánu Bohu aj všetkým zúčastnením za nezabudnuteľnú poľovačku. Lovu Zdar ! zobraziť celý popis