Už len kúsok.

Pred pár rokmi videl kamarát v hore samotného jeleňa, ktorý vôbec nestúpal na prednú nohu a pri namáhavej chôdzi ju mal stále skrčenú. Krátko predtým na hranici od Fačkova našiel v snehu čerstvé stopy od vlka, tak mu nedával veľkú šancu na prežitie zimy. Preto sme sa vybrali štyria poľovníci do viacerých doliniek a skúšali šťastie či jeleňa nenájdeme. Asi po hodine sme počuli výstrel. Priali sme si aby strieľal on, bol by to jeho prvý ulovený jeleň. A Diana bola tentoraz spravodlivá. Kamarát ho zbadal na veľkej rúbani asi 300 metrov ďaleko. Stačil však prejsť iba 20 metrov a krívajúci jeleň sa zastavil a díval sa smerom k nemu. Našťastie je aj dobrý strelec, tak si oprel pušku o vysoký vývrat, namieril na chrbát a potiahol. Jeleň padol na mieste, ostal v ohni. Keď sme sa po chvíli pri ňom všetci stretli, to bolo radosti a gratulácií. Jeleň II.VT mal na lopatke už hnisajúcu ranu po dávnejšom postrelení. Dobre že nás bolo viac, na dolinu bolo ďaleko a rúbaň plná vývratov. Tak sme traja ťahali a jeden niesol pušky. Ale zvládli sme to, a po vysokej hore to už išlo výborne. Pri chate sme ho pasovali za lovca jeleňov a večer spoločne oslávili.