Diana sa zľutovala

Pochodil som všetky blízke lokality, aj na vzdialenejšiu Bukovinu som pár krát zavítal, ale dostať sa na dobrú ranu k vysokej mi nebolo dopriate. Situácia začínala byť vážna. „To sme teda dopadli, bravčovinu a hovädzinu budeme kupovať“, maľuje čerta na stenu moja žienka. Neostávalo mi nič iné len zodpovedne chodiť kade tade a hľadať vysokú. Z roboty som prišiel domov, vyčistil krb, nanosil drevo a už som sa chystal sadnúť k telke. Plány mi zhatila moja žienka. „A nepôjdeš vonku?“, nenechávaj si všetko na poslednú chvíľu. Veru som ešte doma nezažil, aby ma žienka vyháňala do hory a veľmi sa mi toho dá ani nechcelo. Nakoniec som podľahol a začal na seba hádzať poľovnícku výbavu. Medzi tým som zavolal Mirovi. Ako obyčajne prišiel vychystaný skôr ako ja. Začiatkom decembra padlo trochu snehu a tak som sa rozhodol, že zasadneme na najbližší posed Na nivách. Už neviem po koľký raz sme sa tu usadili. Rozbalil som mentolové cukríky a Miro vybral z vaku molitanový valček. „Len či nám ho bude treba“, dávam priechod môjmu pesimizmu. Pred nedávnom sme neďaleko našli strhnutú srnu, podľa všetkého išlo o rysa. Miro videl pár krát troch psov, ako preháňali revír. Tak môj pesimizmus bol na mieste. Nesedeli sme ani pol hodiny a z lesa sa vynorila vysoká. „No paráda, dnes to hádam vyjde“, šepkám Mirovi. Sledujeme vysokú ako sa pomaly približuje k posedu. Na snehovom poprašku sa dajú rozoznať parohy. „Žeby šestáčik?, polohlasne si kladiem básnickú otázku. Keď jelienok prišiel bližšie bolo jasné že nevystrelím. Bol to vysoko chovný špicer. Prebehol okolo posedu a zamieril k dedine na ďatelinové strnisko. Netrvalo však dlho a Miro ma štuchá, „Už vychádzajú ďalšie kusy“. Tento krát išlo o jeleničku s jelenčaťom. Popásajúc, sa pomaly blížili k posedu, akoby sledovali stopu jeleňa. Ja, pripravený k výstrelu, som túto scénu sledoval už cez puškohľad. Vo vzdialenosti 85 m som vystrelil po jelenčati. Jelenča značilo zásah, urobilo pár vrávoravých krokov a zhaslo. Jelenica reagovala na výstrel útekom, ale po chvíli zastala a čakala potomka. Bola postavená pekne bokom, tak som vystrelil znovu. I toto bol dobrý zásah. Jelenicu zlomilo a zošuchla sa dolu svahom. Chvíľu sme posedeli ešte na posede, aby zver v kľude zhasla a pomaly sa pobrali k úlovku. Problémom boli zálomky. V okolí nerástol žiadny ihličnan, tak som odtrhol pár lieskových konárikov a Miro natrhal trochu starej trávy. Dokonca sa Mirovi podarilo urobiť použiteľnú fotku. Lovu zdar a vďaka Diana, že si sa nám po toľkej dobe dopriala zaujímavý úlovok. Jelenča, teda mladý jelienok, bol ulovený na vzdialenosť 85 m a jelenička na 130 m. Použitá strela bola Norma Vulkán 11.7 g.