popis: Ráno v doline mráz a hmla. Pri knihe návštev revíru sa už dobrú chvíľu škrabem perom za uchom a zvažujem všetky možnosti. Nakoniec sa rozhodujem pre najvyššie časti revíru stále pokryté bielou perinou. Pri vystupovaní z auta ma v�...Ráno v doline mráz a hmla. Pri knihe návštev revíru sa už dobrú chvíľu škrabem perom za uchom a zvažujem všetky možnosti. Nakoniec sa rozhodujem pre najvyššie časti revíru stále pokryté bielou perinou. Pri vystupovaní z auta ma však príjemne prekvapilo úplne jasné počasie, teplota nad nulou a mäkký, „tichý“ sneh. S brieždením stúpam cestou medzi mladinami k starým porastom na hrebeni. Sledujem čerstvé nočné stopy viacerých medveďov, ktorých zrejme prebudilo oteplenie v posledných dňoch a pozorne sledujem dva rúdliky diviakov pokojne ťahajúce hustými bukovými mladinami. Nedajú mi však šancu na peknú ranku v niektorom redšom mieste, preto ma vychádzajúce slnko našlo v starých porastoch pod hlavným hrebeňom. Už na viac ako 300 m sledujem 14 kusov vysokej zbierajúcej bukvu a pomaly smerujúcej k húštinám. Vietor mám dobrý, tak ma nenapadlo nič múdrejšie, len sa vybrať z nohy na nohu priamo k nim. Po chvíli som od nich snáď už len na 50 m, čo považujem skoro za zázrak a vyberám čo uloviť. Špekulujem nad tenkým ihličiakom s dĺžkou okolo 20-25cm no keďže som už videl aj slabšie, nakoniec sa rozhodnem pre jelienča s dlhšou strapatou srsťou. Rutina...puška do pleca-odistiť-šneler...buch. Keďže sa kus po rane zlomil priamo v ohni, po krátkom odkazovaní ťapkám k nemu. Zálomky-foto-ošetrenie ulovenej zveriny a už si pomaly pufkám z plytkého hrebeňa pomedzi mladiny k ceste. Odrazu ma prekvapia čerstvé vlčie stopy. Chvíľu skúmam stopové dráhy dvoch väčších a dvoch menších vĺčkov. Spravím pár dokumentačiek a pokračujem v ťahaní. V jednom mieste si skracujem cestu cez zalesnenú rúbaň priamo k asfaltke keď možno 15m pred sebou zbadám na snehu krásny srnčí paroh. Nie parožtek ale doslova PAROH! Nechám ťahadlo a veselo poň hopsám zasneženou rúbaňou. Z blízka obdivujem jedinečnú mohutnosť, dĺžku hrúbku, perlovanie a vysoké vence ružíc...slovom môj najlepší srnčí paroh. Pohľadom prezerám najbližšie okolie ...čo ak? Upúta ma jedine väčšie množstvo srnčej srsti a vlkmi zošlapaný sneh na okraji blízkej mladiny. No nič! Kámoši zrejme predvčerom pochrúmali nejaký kus srnčieho aj z toho mála čo sa v týchto miestach vyskytuje. Jelienča zošmýkam k ceste a idem pre auto. Neustále obzerám paroh ale voľačo mi na tom nesedí. Prečo by bol zhodený parožtek priamo na mieste kde sa hostia vĺčkovia? Nezbaštili náhodou rovno nositeľa tejto kráľovskej koruny...? Netrvá dlho a opäť stúpam na miesto nálezu. Pozorne krok za krokom prezerám okraj mladiny keď...ostal som ako obarený. Pár metrov predo mnou som zbadal torzo ohlodanej krvavej srnčej lebky aj s druhým parožkom. To jediné ostalo z celého srnca. A mne ostala jedinečná pamiatka na úspešnú poľovačku a výnimočného srnčieho kráľa akého som ešte v týchto končinách nevidel... Lovu Zdar! zobraziť celý popis