Zásady treba dodržiavať

Tento rok bola bohatá úroda bukvíc a tak sa aj po ruji vysoká stiahla do bučín a vykrmovala sa pred zimou. Na otvorené priestranstvá chodievala iba v noci a ešte za tmy zaťahovala do krytu. Loviť v krovinách bolo zasa problematické kvôli hluku, ktorý spôsobovala chôdza po suchom lístí. Jedného večera som sa rozhodol skúsiť šťastie na veľkom posede pod Žiarcom, ako tomuto kopcu hovoria domáci. V porastoch smrečín a bučín, ktorými je kopec porastený, zalíhala vysoká. V doline bolo príjemne, ale vo vyšších polohách vietor poriadne ohýnal stromy. Posed je však zateplený, tak sa nám sedelo vcelku pohodlne v teple. S Mirom sme najprv predebatovali čo nového v lese a potom už len oči napínali a sledovali okolie. „Dúfam, že ak príde líška dnes po nej nevystrelíš. Veď nám ide o podiel“, v jednej prestávke sledovania poznamenáva Miro. I keď má líška u mňa vždy prednosť, dnes som toto moje pravidlo hodlal porušiť. „Dnes dáme líškam pokoj“, odpovedám mysliac to vážne. Nevideli sme za celý čas ani nohu. „Keby aspoň zajac prebehol“, lamentuje Miro. Sledovať prázdnu lúku človeka dlho nebaví a ja nie som iný. Omrzelo ma čakanie a keďže aj svetla ubudlo tak som zavelil na odchod. Nevšimol som si Mirov meravý pohľad cez ďalekohľad na okraj lúky pred posedom. „Počkaj ešte chvíľu, myslím, že pod kríkmi sa niečo pohlo“, brzdí ma Miro. Chytám ďalekohľad do rúk aj ja a sledujem okraj krovín. Menší tmavý fľak sa pohybuje smerom k posedu. Už aj rozoznávam siluetu líšky. Tak predsa bude mať aj dnes líška prednosť a neporuším svoje zásady. „Podaj rýchlo valček“, súrim Mira. Molitanový valček kladiem na rám okna posedu, naň pripravenú flintu a po krátkom zamierení na kráčajúcu líšku strieľam. Líška zostala v ohni. Na posede sme sa dlho nezdržiavali a rovno sa pobrali na nástrel. Vstrel bol sprava na lopatku. Na výstrelnej strane bola diera ako dlaň, preto som líštičku odfotil radšej na opačnom boku. Bola to dospelá, pekne osrstená líška o hmotnosti 6 kg. Strieľal som z 30-06 na 50 m strelou Norma Vulkán 11,7 g.