lišiak z oráčiny ...

V nedeľu bola hmla, ale aj napriek tomu ma to ťahalo von, „opáčiť“ dajakú líštičku. Už pred druhou som teda vyrazil von, chcel som ísť na svoju líškársku lavičku. Cestou na lucerke už bola líška, ale keď ma zbadala, zatiahla do sosliny, skôr, ako som stihol zareagovať. Dobré znamenie, už sa mocú. Sadol som si na lavičku, ale vietor sa krútil, aj som zavábil, ale líšky asi boli hluché, dlho som sa tam však na lavičke neohrial, lebo trochu začalo mrholiť a tak som sa okolo pol tretej presunul na nový posed so strechou, čo postavil kamarát tohoto roku. Za mnou mladina, napravo lúka s burinou a oproti a naľavo oráčina. Vietor sa stále trochu krútil, ale mrholiť prestalo. Skúsil som najskôr vrešťadlo, nič sa však neudialo a tak som skúsil myšku na Nordikovi, však sa uvidí. Nič a tak som si zapálil a vtedy po mojej ľavej strane vidím, že na oráčine je líška. Dosť pozde som ju zbadal, lebo vietor fúkal doľava a tak som sa viacej sústredil na pravú stranu a okrem toho sa ťahala po brázde. Tak isto ako v piatok, aj táto išla proti vetru a vôbec jej nevadil cigaretový dym, že by sa aj ona chcela naučiť fajčiť ? Potom to už malo rýchly spád, vzal som flintičku, pri svojej šikovnosti som však asi drhol do posedu, lebo lišiačik sa zrýchleným krokom pobral odo mňa preč, už som na neho mieril, ale nechcel som ho strieľať „za jazdy“, iba v krajnom prípade, ak by nezastal. Zapískal som a on naozaj zastal /niektoré sa iba rýchlejšie rozbehnú/ a pozrel sa smerom ku mne. To zrejme bolo to posledné čo videl, lebo nezvyknem nejako dlho mieriť a v podstate som si ho v kukeri už šikoval. Ako zastal, tak mi pekne nastavil pravý bok. Odpálil som to, vedel som, že som trafil, lišiačika začalo krútiť, spravil pár otočiek asi na piatich metroch a zhasol v brázde, zmizol mi z dohľadu. Dofajčil som si „ťaví trus“, čo som pred výstrelom odložil a išiel som sa na krásavca pozrieť. Jednalo sa o staršieho, pekného lišiaka. Zasiahnutý bol na zadnú komoru. Dianka a Hubertko, vďaka. Lovu zdar !