Vďaka psíkom

Počasie dnes bolo pod psa hmla a mrholenie.Na šim psíkom to však vôbec nevadilo a v druhom pohone to bola radosť počúvať tu prácu psov,diviakov vydurili na všetky strany z pohonu.Rany padali jedna za druhou.Ja som stál v hrubom lese neďaleko mladiny kde psi durili.Počul som ako sa hlas mojej kopovky blíži smerom ku mne.To som už čakal pripravený s odistenou kozlicou lanštiak vybehol z mladiny len 15-metrov odo mňa.S puškohľadom na takú vzdialenosť sa veľmi zle strieľa po guľovej rane lanštiak len zrýchlil s brenekom som zasiahol hraba a diviak bežal ďalej.Na nástrele som našiel farbu tak sme šli dohľadavať.Až potom som si uvedomil že som ho trafil nízko lebo bol veľmi blízko a puškohľad je nastrieľaný na 120-metrov.Šli sme po farbe asi tri kilometre farby už nebolo len sem tam niejaká kvapka na snehu.Nevzdavali sme sa aj suky moja kopovka a druhá tatranský durič šli po stope ďalej.Boli sme už celý premočený,sučky vbehli do mladiny pred nami a po chvíli začali hlásiť.Hneď som zrazu mal dosť sily nadbehnúť aby nám neušiel.Vydurili ho rovno na mňa a tentokrát som trafil presne a ukončil trápenie lanštiaka.Vďaka našim skvelým psom sme dnes zažili peknú a úspešnu poľovačku.Lovu zdar!