keď rano leje,no aj tak ma to neodradí....

Keď som sa ráno zobudil na budik o 5:00 počul som na plechovej streche domu ,že prší viac než dosť. priatelka mi z pod periny tíško utrúsila ,,nikam nechoď pozri ako tam je,, no mne to nedalo a šiel som autom som sa dostal pod starú smrekovú horu za ktorou bolo staré rúbanisko kde som mal namierene pešo po lesnej zvažnici som sa vybral ešte za tmy a dažďa tam.po príchode na miesto som si sadol na okraj mladiny k star3mu smreku po rozvidnení som z mladiny za chrbtom začul slabé prasknutie,a po chvíli ďalšie v duchu si hovorím ,,srnčie,, pomaly sa otáčam keď uvidím z mladiny trčať parožie zaradujem sa ,,jeleň,, ticho ako duch prechádza okolo mňa cca na 5m a ja sa snažim ho dostať ho do ohniska mojej 400vky nedá sa je moc blízko hovorím si .jeleň pomalím krokom prechádza cez rúbanisko a ja spustím fotenie .Uzavierka môjho starého Canonu cvaká, jeleň sa zastaví a pozerá moj8m smerom ,,to je moja chvíľa myslím si a stále držím spúšť.po par sekundach sa jeleň stráca v mladine a ja s úsmevom na tvári a zážitkom v mysli odchádzam k autu.cestou ďakujem za krásny zážitok a hovorím si že je dobré že som predsa len šiel...