Srnec 1 VT - môj prvý

Budík som nastavil na 4.00. Ale 2 týždne po svadbe, komu by sa chcelo odbiehať od žienky? Nuž som sa ešte pritisol, podriemal. Ale aj tak mi nedalo a o 7 som vychádzal z chaty. Vyšiel som na lúky, obzeral, kukal, nikde nič. Nuž som sa rezko vybral ďalej. Otočím sa a v tom ho zbadám. Kuká na mňa, hľadí, čo som zač. Ostal som ako obarený. Zľahka beriem monokulár, snažím sa ho prečítať. Ale už som vedel o koho sa jedná. Nejakú chvíľu sa už poznáme. Nekonečne dlho kľakám, srnček ma stále pozoroval.Ale len tak. Predsa len, šťavnatá paša bola zaujímavejšia. Zaľahol som do cesty poľnej cesty, oprel do ramena flintičku a spustil. 7.25 padá rana, srnček ostáva v ohni a mňa premáha množstvo pocitov, ktoré zažíva poľovník pri svojom prvom. Ďakujem Diana, Sv. Hubert a aj tebe Miško, čo už na nás zhora hľadíš. Viem, že si v tom mal aj ty prsty.