cestou domov ...

Pôvodne som sa vybral pozrieť jazvece, viem asi o piatich šiestich miestach, kde naisto sú, lebo sú vychodené „válovy“, ale vybral som sa na iné miesta, kde som na jar pri hľadaní zhodov poznal jazvece, ale kam normálne na jazvece nechodím, len tak zo zvedavosti či sú tam. Ma prvom mieste v hore som zistil, že jazvec tam nie je, ale vedľa jazvečej diery bol pelech, utlačené lístie a tesne nad dierou si zanechal medveď svoj poklad veľkosti asi malej misky, bol čerstvý, lebo aj napriek horúčavám vrch ešte nebol zaschnutý, myslím, že tam driemal v noci. Išiel som teda pozrieť druhé diery, ale aj tie boli prázdne a tak som sa pobral ku autu a domov. Už sa dosť stmievalo, keď som zbadal na lúke líšku, bola dobre vyše 100 metrov. Vystúpil som teda z auta, ale motor som nevypol obišiel som auto, z miesta spolujazdca som si vzal flintičku, obtiahol a oprel o pravý stĺpik, chcem nemieriť a líšku dobre nevidím, vtedy ma napadlo, že som mal zväčšenie iba na trojku, od 3 do 5 používam v hore, pretočil som teda na 10-ku. Znovu som oprel, auto trochu triaslo /dízlák na voľnobeh/, ale podarilo sa mi puštičku stabilizovať, napináčik a bác. Lišiačik ostal v „ohni“. Doma som to odmeral na Google earth a bolo to niečo okolo 120 až 130 metrov, čo je myslím celkom dobre, keď berieme do úvahy, že som bol opretý o „roztrasené“ auto :-). No čo už Dianka a Hubertko stáli zasa pri mne. Vďaka. Lovu zdar.