Môj prvý ,, roháčik "

Už dávno pred začiatkom srnčej ruje som mal vyhliadnutého pekného výradového raritného srnca v inej lokalite...Venoval som mu veľa vychádzok ale v danej lokalite sa začala robiť prebierka a po srncovi sa zľahla zem. Skúsil som inú lokalitu. Asi po troch dňoch na rannej vychádzke mi vyšiel tento ,,môj" srnček pomerne blízko asi na 30m, no neulakomil som sa na streľbu ale zobral foťák a spravil pár záberov. Vedel som,že bude výradový ale pre istotu som dal fotky posúdiť známym a otcovi. Verdikt znel ,, je to výrad, môžeš ho streliť". Za srnčekom som chodil nepravidelne asi 2 týždne ráno aj večer, vždy ma oklamal, buď vôbec nevyšiel alebo sa pohyboval len na kraji lúky, takže strielať sa nedalo. Okrem neho som tam ešte natrafil na pekného a nádejného šestáčika a ročného srnčeka...Už som bol z toho zúfalý, na jednej večernej výchádzke pre búrkou som si povedal, že nebudem váhať a keď sa náhodou ukáže ,,roček" tak ho strelím. Začalo sa zaťahovať a hrmieť, keď na lúku vyšiel tento môj srnček. Pomaly sa pásol a smeroval ku posedu ale to už som bol pripravený na streľbu. Keď prišiel na cca 80m padla rana, srnec ostal na mieste. Bol to neopísateľný pocit, uloviť svojho prvého srnca. Keď som k nemu prišiel bol som smutný ale zároveň aj štastný, prejavil som mu úctu posledným hryzom a vtedy začalo pršať, to asi plakalo nebo za srnčím kráľom... Vek srnca je 6-7 rokov. Pre takéto zažitky sa oplatí chodiť do lesa. Dakujem sv.Hubert a Diana! Lesu a lovu zdar!