V protisvetle

Vstávať sa oplatí - to som si povedal dnešné ráno, pretože bolo skutočne nádherné. Všetko to začalo budíkom o 5:09. Horko-ťažko som ho vypol, postavil sa z postele, obliekol sa, zobral fototechniku a ruksak, a rozospatý som kráčal do auta. Bolo pomerne chladno a tak som si ihneď zapol kúrenie.. Po niekoľkých kilometroch som prišiel na moje, poslednú dobu obľúbené miesto. Cestou som tajne dúfal, že dnes sa mi konečne podarí niečo odfotiť a aj sa veru podarilo.. Po príchode na miesto som sa prezul do gumákov a kráčal popri hore. Ako som tak išiel, zahľadel som pasúceho sa mladého srnca - vidláka, ďalej jelenice s jelienčaťami a srnu so srncom - pekným šestorákom. Už dlhú dobu si predstavujem fotku jeleňa v peknej, žltej tráve, ktorá sa v hore nachádza.. Vošiel som teda dnu, prešiel zopár metrov a započul som lomoz parohov. Spravil som ešte pár krokov a zbadal som mladého 12-toráka. "Cvakol" som štyri fotky a zistil som, že jeleň tu má aj niekoľko kamarátov, z ktorých dva boli silné, medailové jelene. Zameral som sa na staršieho, hrubého 16-toráka, no ten zašiel za smrek a tak som stihol urobiť iba pár fotiek. Pózovali mi "iba" mladšie jelene, ktoré po chvíli zašli do mladiny a tak som pokračoval ďalej naprieč horou. Po polhodinke kráčania som si povedal, že pôjdem smerom k autu a ako som si tak vykračoval, zbadal som v protisvetle, na peknom mieste "môjho" obľúbeného jeleňa 10-toráka, ktorého som tu už niekoľkokrát videl a už dlhšiu dobu som ho chcel nafotiť, no jeleň vždy vychádzal takmer po tme, alebo bol ďaleko. Dnes sa to podarilo a ja, celý šťastný, som mohol pokračovať cestou k autu... Takéto krásne ráno som nezažil ani nepamätám a už vôbec si nepamätám ráno, kedy som nafotil 140 fotiek. Dúfam, že vás zdĺhavé čítanie nenudilo a fotka sa vám bude páčiť, pretože ja sa z nej nesmierne teším :) (Ostatné fotky pridám neskôr)