popis: Je augustové ráno a ja kráčam krajom poľa a lesa a premýšľam, či budem mať konečne šťastie a stretnem srnca, ktorým by som uzavrel tohtoročnú srnčiu ruju, ktorá je už na konci. Musím konštatovať, že bola v celku zaujímavá a �...Je augustové ráno a ja kráčam krajom poľa a lesa a premýšľam, či budem mať konečne šťastie a stretnem srnca, ktorým by som uzavrel tohtoročnú srnčiu ruju, ktorá je už na konci. Musím konštatovať, že bola v celku zaujímavá a „viditeľná“, tzn. nebolo problém vidieť aj niekoľko srncov naraz a aj pekne priskakovali na vábenie. No aj tak ma „neoslovil“ žiaden na toľko, aby som sa ho pokúsil uloviť. No a k tomu sa pripojila ešte poznámka od nášho hospodára, že „treba odloviť hlavne 3 vt.tr.“, kde nám chýbali ešte 4 ks, a tak plán bol jasný... Do rozbrieždenia som čakal na kraji lesa, či sa nebudú vracať diviaky zo strniska ale žiaľ nemal som šťastie a tak som sa pobral, že sa ešte prejdem. Prišiel som na kraj sójovo-slnečnicového poľa, keď som započul šuchot, ostal som stáť a pozorujem okolie. V poraste som zazrel naháňajúce sa dva kusy srnčej zveri, „srnec naháňa srnu“ bola moja prvá myšlienka...približujú sa a ja sa sústreďujem na druhý kus, kde predpokladám srnca, že ho prečítam. Je to ťažké, keďže sa pohybujú veľmi rýchlo, vidím že je to srnec zrejme šestorák ale viacej som nezistil nič a už vbehol za srnou do pásu kríkov, takých 50m odo mňa. „No škoda, že nezastali“ myslím si, ostal som čakať a oplatilo sa, zrazu vybehli 30m odo mňa a utekajú priamo na mňa, prvý kus prebehol okolo mňa na 10m a druhý sa zarazil pretože ma zbadal a ihneď odskočil, bol to srnec ale neviem aký... už lem tak namrzene sa obzerám, že kde odbehla srna. Stojí 30m odo mňa a ja cez ďalekohľad zisťujem že to nie je srna ale srnec... krátke kmene na konci vidla, tak „starý vyháňal mladého z teritória“ prebehlo mi mysľou...no ako tak pozerám na toho mladého srnca no niečo sa mi nepozdáva, ledva stojí , ťažko sa mu dýcha, neodbehuje odo mňa a keď som sa pozrel na ten namosúrený výraz tváre je mi to jasné... starý lovný srnec, mením ďalekohľad za pušku, srnec pomalým krokom odchádza no na kraji poľa ešte zastavuje a ja som pripravený, stojí síce trochu šikmo ale bok mu vidím dobre... po rane odskakuje do lesa. Farba na nástrele ma uisťuje o zásahu, čo som jasne videl už aj v puškohľade. Po krátkej dohľadávke nachádzam srnca už zhasnutého, „parožie typické pre mladého srnca“ ešte raz zapochybujem ale pri pohľade na zuby ma zaleje dobrý pocit zo správne vykonaného lovu starého spiatočníka... srnčia ruja 2016 je za nami a musím konštatovať, že tak ako po iné roky ani tento nesklamala. Neskôr som si spomenul, že minulú srnčiu ruju sme neďaleko od tohto miesta pozorovali a aj odfotografovali tohto srnca...takže koláž fotiek je asi na mieste. Lovu zdar! zobraziť celý popis