Na vrchole ruji

Práve v tieto dni vrcholí srnčia ruja, kedy sa srnci v plnej snahe, mnohokrát až do úplného vyčerpania snažia odovzdať svoje gény, rozmnožovať sa . Pre poľovníka je to krásne divadlo, keď srnec „obháňa“ svoju vyvolenú, nedá jej pokoja až kým k tomu nepríde. V priebehu ruje sú srnci silno teritoriálny, starostlivo si strážia svoje územie a srnu. Skúsenejší poľovníci sa v tomto období púšťajú do vábenia. Oklamať staršieho , ale niekedy aj mladého srnca nie je jednoduché, chce to dobrý vietor, pozorný zrak, skúsenosti, starostlivo zvolenú vábničku a veľa šťastia. Dnes som s priateľom toho šťastia mal dosť, pri jeho prvom rannom vábení, nám z aleje vyšiel trojročný nepravidelný šestorák, ktorý cestou k nám vyhnal svojho soka, ročného paličkára. Po priblížení a oboznámení sa upršaným ránom ozval výstrel a srnec posledný krát vydýchol . Po chvíľke čakania sa zo slnečníka objavil vytlačený mladík a zamieril si to rovno k nám. Opäť som prižmúril oko, kamarát dva krát piskol vábničkou a padla druhá rana. Patrón poľovníctva mi dnes proste prial. Ráno ukončil krásny výrad s neopakovateľným zážitkom v pamäti. Lovu Zdar !