popis: Tento rok som intenzívne, už pred začiatkom doby lovu srncov, venoval oboznámeniu sa so srncami vo viacerých častiach revíru. Venoval som im približne 20 vychádzok, Odfotil a zdokumentoval približne 30 srncov. No s týmto krásavcom som sa ...Tento rok som intenzívne, už pred začiatkom doby lovu srncov, venoval oboznámeniu sa so srncami vo viacerých častiach revíru. Venoval som im približne 20 vychádzok, Odfotil a zdokumentoval približne 30 srncov. No s týmto krásavcom som sa stretol len 3x. Začiatkom mája som ho s priateľom zahliadol na viac ako 300 metrov. Vtedy sme nad ním len híkali a rozplývali sa nad dĺžkou jeho kmeňov. Potom som ho videl 29.7. ráno, kedy okolo mňa prebehol asi na vzdialenosť 100 metrov. Snažil som sa ho privábiť. Na vábenie reagoval, no nešiel ku mne priamo, ale "išiel si pre vietor". A naše posledné stretnutie bolo další deň ráno, kedy sa mi ho podarilo aj odloviť. Neplánovane... Ale viac už v príbehu: "Pred týždňom som sa s kamarátom z nášho združenia, dohodol, že s ním vybehnem do revíru. Mal som mu robiť doprovod "na srnca". On totiž srnca ešte v živote nestrelil. S vábením srncov mám už viacročné skúsenosti, tak som si trúfal. Ráno o 4:30 sme sa stretli na Starom moste a odtiaľ vyrazili jediným možným smerom - na strniská v časti revíru zvanej Roveň. Na ostatných poliach bola vysadená kukurica a slnečnica. Poľovačka na srnca, na krajoch týchto polí by bola len a len o náhode. Túto časť revíru mám veľmi rád, vyskytuje sa v nej veľa srčej zveri. Dokonca som ju od začiatku doby lovu srncov zámerne navštevoval. Na jednom z polí som totiž mal odloženého srnca "jednorožca". Stále sa zdržoval na jednom mieste, ale stále, keď som sa ho chystal odloviť, so mnou vybabral. Od polovice júla som ho na tých miestach už viac nevidel.Zmizol. Možností na ulovenie srnca som mal habadej, no ja som ostával "verný" tomu "môjmu - jenorohému" Tajne som dúfal, že sa ešte stretneme a mne sa ho podarí odloviť. No nestalo sa tak a po množstve neúspešných vychádzok som pomaly začal obzerať po iných srncoch. Mal som v mysli aj toho parádneho s vysokými kmeňmi, ktorého som zazrel len raz na veľkú vzdialenosť v máji. O to viac som sa potešil, keď som ho deň pred našim plánovaným lovom s kamarátom uvidel na jednom zo strnísk. Už na prvom strnisku sme videli 3 srnce ako sa z jednej strany strniska preháňali na druhú. Na vábničku však nereagovali. Tie 3 predchádzajúce daždivé dni vábeniu srncov vôbec nepomohli... srnce nás obchádzali na 200 a viac metrov. "Nič to", vravím kamarátovi, "Pôjdeme ešte na jedno strnisko kde som včera videl 3 lovné srnce, z ktorých jeden bol naozaj parádny". Dorazili sme na kraj spomínaného strniska a ďalekohľadom sme ho prečesávali aby sme videli čo sa na ňom deje. Vo vzdialenosti asi 150 metrov od nás, bol jeden srnec II. vekovej triedy so srnou. Na vábničku nereagovala ani srna ani srnec... Tak sme ich len pozorovali dalekohľadom a hútali ako sa k ním dostať bližšie. boli totiž na otvorenom poli a nebolo sa kde skryť. Zrazu sme za nimi vo vzdialenosti asi 500 metrov od nás zbadali "jeho" - s vysokými parôžkami ako odháňa o 1/3 menšieho soka zo svojho teritória. Oželeli sme spomínaného srnca II. VT,ktorý bol bližšie k nám a vydali sme sa k tomu parádnemu. Už sme boli od neho len na 150 m. zasadli sme si na kraj lúky - na bývalý zavlažovací kanál, kamarát si pripravil streleckú palicu a ja som zavábil. Srnec reagoval zdvihnutím hlavy, ale nie viac. No zo stredu poľa sa k nám pomaly ale isto prikrádal iný srnec až sa k nám dostal na 60m. Kamarát, keďže ešte srnca nestrelil, si teda povedal, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche a vystrelil na neho.... no netrafil ho. Jasne som videl ako sa zaprášilo pod srncom, ktorý vyskočil a pomalým klusom, s občasným "zabrechaním", sa vybral smerom k stanejšiemu srncovi. Začal som tušiť, že o zábavu máme postarané. Srnec na ktorého kamarát strieľal sa dostal do blízkosti teritoriálneho srnca, ktorý automaticky začal soka vyhánať preč. Trvalo to asi 3 minúty, kým ho odohnal a vrátil sa na kraj strniska asi 200 m od nás. To som už vedel, že tento srnec je pánom tohto kraja a teda, že na neho musím skúsiť "hlas srny, ktorú naháňa iný srnec". A to zabralo. Srnec sa rýchlym krokom vydal naším smerom. Kamarátovi som dal zelenú, že môže strieľať a nech sa snaží, lebo srnec je "pán". Znovu sa nevybral priamo našim smerom, ale "išiel si pre vietor". Keď srnec zastal na cca 90 m, zaznela rana z kamarátove pušky, ktorá zase išla pod srnca. No srnec stál ako prikovaný. Kamoš do mňa šťuchol aby som to teda skúsil ja. V šoku a polohluchý z predošlého výstrelu, ktorý som neočakával som zobral popamäti pušku do ruky, oprel ju o koleno a vystrelil. Srnec zmizol. Nebolo ho. Keďže stál v strede lúky, tak to bol dobrý signál. K tomu som ešte tesne predtým ako "zmizol" počul ako guľka dopadla na telo srnca. "Super!" povedal som si... Srnec ostal v ohni a moja radosť z jeho ulovenia bola ohromná. Ani som to neplánoval. Chcel som dopriať priateľovi prvého poriadného srnca, no nakoniec sa mi to vrátilo. Bol som šťastný o to viac, že toho roku som mal na dostrel približne 20 srncov, no nezlákal ma žiaden, vytrval som a počkal si na toho pravého. Lovu zdar" P.S.: S kamarátom sme poobede v ten deň išli nastrieľať pušku a večer som mu privábil 5 ročného srnca, ktorého odlovil. A tak sme mali radosť dvojnásobnú. zobraziť celý popis