Hornady Monoflex 250gr - 45-70 Govt

Konečne som mal po dlhšom čase voľno a dostal som sa do revíru. Bol krásny teplý večer a vo vzduchu visela búrka. Síce obloha bola bez mraku, ale dusno dávalo poznať že na blesky dlho čakať nebudem. Zasadol som si na moju obľúbenú sedačku kde som už dávnejšie vynášal kukuricu. Diviaky ju krásne brali tak že som dúfal že ich dnes uvidím. Bolo bezvetrie a začalo sa šeriť. Z prava z jarku sa začala ozývať muflónia zver. Bľačali ako o život. Takto zo začiatku leta ich tu máme každý rok neúrekom aj teraz ich tam muselo byť vyše sto kusov. Prechádzali mi poza chrbát v rade ako vojaci. Barani všetkých vekových tried, ovce s mláďatami skrátka super pohľad. Ale iba pre mňa nie pre družstevníkov. Po ich odchode v hore dlho ticho nebolo. Šuchot lístia prezradil čriedu vysokej vlastne iba jeleňov. 30 kusov prechádzalo krajom lesa. Boli zoradený od najväčšieho po najmenšieho. Prvý bol korunový dvanástorák asi 5 ročný a posledný ročný ihličiak s dĺžkou ihiel nie väčšou ako 5-7 centimetrov a veľkosťou teľaťa na jeseň. Všetko to kráčalo dolu do polí na pašu. V tom sa ozval vzdialený výstrel. Á tak muflónia je už na poli pomyslel som si. To kolegovia strieľali trapkami do vzduchu a plašili vychádzajúcu zver z lesa na pole nakoľko spolupracujeme s miestnym PD na ochrane poľnohospodárskych plodín pred škodami spôsobenými zverou. Službu mali traja chlapi a zveri bolo asi hodne, lebo o chvíľu to tam bolo ako na strelnici. Družstevníci pole ohradili od lesa plotom a chemickými odrádzadlami. Pred dvoma rokmi to fungovalo ale minulí rok škody ohromné. Tento rok k tomu pridali aj elektrický oplotok a zdá sa že to trošku zaberá ale najspoľahlivejšie je plašenie zveri výstrelom. Do reality ma dostal mierny záblesk. A je to tu búrka. Konečne sa dostanem von a bude pršať. Znechutený som začal počítať kedy zaznie hrmenie. Keď že som napočítal do tridsať tak som usúdil že ma to možno obíde keď je to ešte tak ďaleko. Po ďalšom blesku sa interval medzi bleskom a hrmením predlžoval. Ej dobre je obchádza ma to a búrka sa ťahá smerom na Považský Inovec. Medzi časom už nastalo riadné šero. Svätojánske mušky zapaľovali svoje svetielka pri každom strome a dodávali lesu zvláštnu rozprávkovú atmosféru. Ešte tak nejaké bludičky keby prišli zatancovať. Ani som si to nestihol predstaviť a už aj išli. No nie bludičky, ale diviaky. Najskôr sa mi na vnadisko ako veľká voda dovalilo asi 30 prasiatok, potom 3 lanštiaky a 5 bachýň. Bachyňky boli veľmi malé asi dvoj ročné ale o veľkosti lanštiakov. Rozoznať ich od lanštiakov bolo len podľa strukov a pdľa toho že boli chlpaté ako čerti. Naproti tomu lanštiaci boli pekne hladký iba s čírom na šiji. Našiel som medzi nimi jedného kančeka na ktorého som sa zameral. V delte aj vďaka vychádzajúcemu mesiacu som ho spoľahlivo zbadal. Počkal som pokiaľ sa natočí pekne na široko. Bodku som posadil tesne za lopatku a vystrelil. Strašný rachot utekajúcich diviakov ukončil tú kúzelnú atmosféru. Všetko zmizlo. Všetko až na jedného kančeka ktorí už čaro svätojánskej noci nikdy nezažije. Zišiel som zo sedačky bolo 21:45. Vzdal som poctu ulovenej zveri a pofarbený zálomok do rána skrášlil môj klobúk. Potom prišiel na rad môj samurai s novým navijakom. Diviačik mal tak do 50 kg ale moja chrbtica bola veľmi vďačná keď sa o nakládku postaral navijak. Po príchode domov som úspešný lov zapil Argusom nealkoholickým samoserom z Lídla a celý dej sa mi pred očami odohrával znova a znova ako nekonečný film až pokiaľ som nezaspal. Lovu zdar priatelia. Pár faktov: Strieľané na vzdialenosť cca 25 metrov z výšky asi 4roch metrov. Vstrel je tesne za ľavou lopatkou. Strela pri vniknutí do hrudníka zlomila rebro zasiahla vrchnú časť srdca kde oddelila tepny od srdca a prešla oboma lalokmi pľúc. Z hrudníka vyšla opäť cez rebro stredom pravej lopatky bez zásahu kosti. Použitá zbraň Marlin 22" hlaveň, strelivo prebíjané Hornady Monoflex 250 gr, V0-tesne nad 600 m/s. Poškodenie diviny prakticky žiadne nebolo treba nič vyrezávať ani vyhadzovať.