popis: Potreboval som odviesť mamine auto z Vítkoviec domov na Šuňavu a keďže sa ukazovala krásna mesačná noc, ťahalo ma to pozrieť nejaké diviačiky. Keď som našich dvoch drobcov uložil spať bolo presne 21:00. Hútam, že domov mi to trvá ...Potreboval som odviesť mamine auto z Vítkoviec domov na Šuňavu a keďže sa ukazovala krásna mesačná noc, ťahalo ma to pozrieť nejaké diviačiky. Keď som našich dvoch drobcov uložil spať bolo presne 21:00. Hútam, že domov mi to trvá zhruba hodinu, kým sa prezlečiem a zájdem do Hájika bude asi pol jedenástej. Tak aj bolo. Pri Hájiku vystupujem z auta, vyberám pušku, ďalekohľad, keď tu zrazu praskot, kvikot a kým som sa spamätal boli diviačiky hádam aj v jeden a pol metrovom tritikale, či čo to tam je posiate... Pekne to začína. Pri obchôdzke Hájika ma neúnavne sprevádza jelenica, pobehne 50 m zabreše, počká kým prídem bližšie a znova. Čo už nejdeš kdesi preč, všetko mi odplašíš. Konečne som prišiel ku kriakom kde si sadnem a vychutnávam mesačnú noc. Diviačiky nechodia, ba ani líšky čo tu minule behali nevidieť. Okolo jednej v noci sa pomaly zberám na odchod. Do Šuňavy idem cez dolinu a na Zadnom Hŕbku ešte na chvíľu zastavujem. V ďalekohľade nevidím nič, no šuchot a dokonca sem tam aj mľaskanie počujem. Tak predsa ste niekde tu. Družstevníci tu majú kopu hnoja a zvuky idú spoza nej. Prikrádam sa, ako sa to po asfaltke lemovanej poľom len dá, a už ich vidím. Sú však ešte trochu ďaleko. Ale postupne rozoznávam dve diviačice s mladými a tri lanštiaky. Vietor mám dobrý, mesiac sa trocha skryl za mraky tak idem bližšie. Diviaky sú zaujaté potravou, tak sa mi opatrne darí prísť asi na 80 m. Kozlicu po otcovi opieram o palicu a snažím sa tým hrubým Téčkom zamieriť. Špekulujem jak Beta s onú... Tu mi búcha srdce, keď to predýcham zase mám lanštiaka zadkom. Nakoniec sa ale lanštiak natočil pekne naširoko, Téčko sedí kde má a buráca výstrel. Neskutočne zreteľne počujem náraz gule, lanštiak kvikol a všetko odbehlo. Fixujem si v pozadí solitérny smrek v smere kde som strieľal a na miesto odkiaľ som strieľal zapichujem do zeme palicu. Stojím, hľadám vo vreckách cigaretu. Po desiatich minútach idem do auta po baterku. Zase si nadávam, že si už musím zaobstarať nejakú takú čo aj svieti a nie iba takú hračkársku... Na počudovanie nástrel nachádzam v tom poli skoro okamžite (označujem skladacou trojnožkou) a keď vidím jasnočervenú farbu a malé kúsky pľúc hneď som veselší. Farby je dosť, dokonca až tak, že aj s tou mojou baterkou sa dá pekne sledovať. Trvalo mi to asi desať minúť, kým som lanštiaka našiel, už zhasnutého. Tieto mesačné noci majú neskutočné čaro. Lovu zdar priatelia! ....................... Strieľal som na osemdesiat krokov, kozlicou CZ 584, kaliber 7x65R/12x70, strelivo Norma Vulkan 11g. Lanštiak asi 65 kg s prestrelenou lopatkou, srdcom a pľúcami za neustáleho farbenia odbehol 100 krokov a zhasol. Fotky z účinkov streliva bohužiaľ nemám, nakoľko som ho vyvrhoval v noci sám. zobraziť celý popis