Jednorožtek ...

Prvý krát som ho zbadal asi pred dvoma týždňami. Išiel som už domov z hory po tme a pred autom sa mi vo svetlách objavil vo vysokej tráve tento fešák aj s jednou srnou. Všimol som si, že má iba jeden parožtek. Keďže medaile nie sú mojim snom, skôr takýto „kryplíci“ už som bol skoro rozhodnutý, že on bude tým tohoročným. Potom som ho ešte jeden krát v piatok videl vo vysokej pšenici, iba občas mu trčala hlava, taká bola pšenica vysoká, ale aspoň som si ho vyobzeral za vidna Možno ranou na krk by aj padol, ale načo riskovať, však aj zajtra svitá. Zle ho trafím a narobím sebe robotu a jemu utrpenie. V pondelok som sa vybral von okolo 20.30 hod. zasa na posed, kde som vlani strelil „JEHO“ /ID271078/ . Dolu v remízke začal už pred ôsmou bäkať srnec a druhý mu odpovedal, neviem čo sa tam dialo, nebolo nič vidno. Okolo 20.15 vyšiel tento fešák, ale vždy bol nejako zle postavený teda šikmo predkom ku mne z kopca tak aj keby som mu „rezol“ na krk, asi by som trafil aj telo čo som nechcel. Tak som teda čakal kým sa dajako „streľbymožne“ natočil, vietor som mal dobrý a tak som si obzeral, on stále čumel a otáčal hlavu ku remízke, kde bäkal jeho kolega. Bola tam dosť vysoká tráva, takže občas mu bolo vidieť iba chrbát. Konečne nadišiel čas, srnec sa natočil šikmo spredu ľavým bokom. Zásah na komoru zo šikma spredu, krásne ako podľa knižky zaznačil, odbehol asi 30-40 metrov ku remízke a tam zhasol pod bazovým kríkom na kraj lúky. Obligátny „ťaví trus“ a išiel som pozrieť to jednorohé stvorenie. Krásny jednorožtek. Samozrejme posledný hryz, taký fešák si ho určite zaslúži a potom už iba červená práca. Prestrelené srdce, guľa pokračovala cez pľúca šikmo dozadu, chytená pečeň a výstrel na pravej strane na bruchu za rebrami. Paráda. Dianka a Hubertko vďaka, asi už budem musieť kúpiť Dianke čokoládu a Hubertkovi fľaštičku. Lovu zdar !