Tohto roku 1.

Foťak ostal doma tak aspon telefonom sa zdokumentoval včerajsí úlovok. Sadol som si na posed v časti revíru kde vobec nechodím, no chcel som pozriet ci sa tam nájde nejaky srnček. Aj bol vo vzdialenosti asi 500 metrov ťazko prečítať. O 9ej večer som počul praskot z lesa, musel som sa otočit pretože som sedel chrbtom na ten smer. Kym som sa otočil uz boli predomnou, páslo sa 7 lanštiakov pred mojimi očami. Po 15 tich minútach sledovania v puškohlade sa mi konečne postavil vybraný kus ako terč, bez zaváhania som dal bodku na krk a potiahol spúšť. Rozprchla sa partia diviakov vo vysokej tráve, ja oslepený plameňom po výstrele som nevidel ci odskocil alebo ostal v ohni. Vyčkal som fajčiarskú a išiel na nástrel, to už usmiaty az po uši. Rana na krk, kus v ohni. Uctil som si zver ako sa patrí a volal hospodára. Lovu zdar!