popis: A z hlavne vyšľahol plameň..Premohla ma zvláštna zmes pocitov. Triasol som sa zimou, no bol som taký rozpálený, že mi po čele stekali kropaje potu. Mal som radosť, no zavládol vo mne smútok..Ale to už predbieham :)
Utorok ako každý ...A z hlavne vyšľahol plameň..Premohla ma zvláštna zmes pocitov. Triasol som sa zimou, no bol som taký rozpálený, že mi po čele stekali kropaje potu. Mal som radosť, no zavládol vo mne smútok..Ale to už predbieham :)
Utorok ako každý iný mi v práci znepríjemňoval dážď a občasné krupobitie. Sedel som na telefóne a hypnotizoval ho. Keď poobede zazvonil a oznámili my, že auto je v servise hotové, poďakoval som a už som sa videl vonku.
Naše stretnutie o šiestej sa začalo pri kávičke v poľovníckom domčeku s množstvom pekných trofejí. Pár organizačných pokynov a vyšli sme do revíru. Dva pásy lesa, medzi ktorými nám bola ponúknutá repka, ozimina a rákosie.
Cestou na posed sme vyrušili dvoch srncov, ktorých sa nám nepodarilo prečítať. Pod posedom sa pásli dve danielky, ktoré so zdvihnutou hlavou odišli do lesa. Zasadli sme a oddávali sme sa tichu prírody. Ako si deň s nocou podávali ruky, ruch rástol. Spoločnosť nám robili vtáky svojim spevom, srna ktorá sa chystala na materské povinnosti a krásne vyfarbené bažantie kohúty.
Asi po hodine sledovania okolia som nám spoza chrbta vyšli traja čierny rytieri..no...boli to skôr rytierikovia :) Zdvihli hlavy a rýchlim krokom zmizli v lese. Nastalo dlhé očakávanie. Rozmýšľali sme, ktorým smerom sa vydali..Načúvali sme tichu, ktoré umocňovalo stále hustejšie šero. Len srnec svojim bákaním dával najavo, že sa mu niečo nezdá.
Pod lesom som zaregistroval pohyb. To traja lanštiaci sa zjavili ako duchovia. Už aj sa načahujem po guľovnicu opretú v rohu posedu, no zrak z nich nespúšťam. Mierim, vyberám najmenší kus..ešte dávam pozor, aby sa mi náhodou neprekrili a z hlavne vyšľahol plameň..Premohla ma zvláštna zmes pocitov. Triasol som sa zimou, no bol som taký rozpálený, že mi po čele stekali kropaje potu. Mal som radosť, no zavládol vo mne smútok.
Zbalili sme si vercajg, zliezli z posedu a pomaly, potichu kráčali k nástrelu. Na nástrele sme našli pomerne veľa hustej tmavo červenej farby. Vedel som..no dobre, dúfal..že diviak nebude ďaleko. Rýchlo k autu, kde ma už čakala Roxy s Verom. Ako by vedeli o čo ide, Roxy vyšla a Vero ostal sedieť na svojej deke. Vraciame sa na nástrel. To už má Roxy na krku farbiarsky obojok a ja rozmotávam remeň. Nasadzujem ju na stopu a ona napína remeň po celej dĺžke. Mieri do lesa, ja sa v hustom poraste predieram, uvoľňujem stále sa zasekávajúci remeň a baterkou hľadám farbu. Postupne ju nachádzam na zemi a kmeňoch mladých stromov. Asi po 50 metroch Roxy zalamuje do pravého uhla a mieri znovu na pole s oziminou. Bola vonku skôr ako ja ale to už počujem jej hlásenie. Plížením, plazením vpred som sa dostal von aj ja zo spleti kríkov. Nechávam Roxy ešte pošklbať diviaka. Bol som na ňu hrdý. Všetky tie hodiny tréningov v teréne, skúšky a súťaže sme konečne zužitkovali v praxi. Nasledovali už gratulácie, posledný hryz, predávanie zálomkov a červená práca. Pri vývrhu sme prišli na to že strela zasiahla plúca, pečeň a vyšla von. Pasovanie, niekoľko fotiek, potrénujeme omladinu a ideme domov Svoje pocity popísať neviem, v noci ešte dlho nevedel zaspať a premietal som si to všetko znovu a znovu..Snáď len ĎAKUJEM! Lovu zdar! zobraziť celý popis