popis: Kamarát Miro nebol výnimočne na týždňovke a tak sa intenzívnejšie venoval prikrmovaniu raticovej zveri. Do Drozdova každý deň vyniesol za ruksak krmiva. Keďže to má z domu do poriadneho kopca, zvykol si sadnúť na neďaleký posed a ch...Kamarát Miro nebol výnimočne na týždňovke a tak sa intenzívnejšie venoval prikrmovaniu raticovej zveri. Do Drozdova každý deň vyniesol za ruksak krmiva. Keďže to má z domu do poriadneho kopca, zvykol si sadnúť na neďaleký posed a chvíľu si vydýchnuť. Počas tohto oddychu sa mu pár krát v Drozdove ukázala líška. „Mali by sme ju ísť opáčiť“, láme ma Miro v nedeľu poobede. „V poriadku, prejdeme sa Uhliskom a posedíme do zotmenia v Drozdove. Cestou späť môžeme nazrieť na Stráň k hnojisku“, vymyslel som trasu posliedky. V Uhlisku sme naďaleko zazreli pár kusov srnčej, inak nič. Pekné počasie vytiahlo do prírody kopec ľudí a tí zver preplašili. Drozdovo je však od ruky. Tu turisti asi ani nepáchli. O štvrť na osem sme už sedeli na posede a cmúľali mentolku. Miro mi poukazoval kde by sme mali rozhodiť ďatelinové semeno a dohadovali sme termín rýľovania políčka. Nesedeli sme na posede ani štvrť hodiny a na jednom prielohu pred posedom sa ukázala líška. Blížila sa zošikma k posedu. Musela tadiaľto prechádzať často a bez rušivých momentov, lebo si vykračovala bezstarostne, bez obzerania sa a istenia. Pred posedom rastie rada kríkov. Líška sa mi za nimi na chvíľu stratila. Bol som si však istý, že nevybočí z naznačenej trasy a tak som vysunul flintu z obloka a čakal. Môj odhad bol správny. Ako sa celá líška vysúkala z poza kríkov cmukol som a zastavil ju. Namieril som jej na hruď. Vzdialenosť mám odmeranú, stála presne na značke 30 m. Ideálna vzdialenosť na broky. Po rane išla líška do kolien. So sklonenou hlavou a v hlbokom predklone sa snažila uniknúť svojmu osudu. Jej beh o život však bol márny. Štvorky broky v kožuchu už nerozchodila, po 20 m zaľahla a už nevstala. Pár minút sme ešte mlčky posedeli na posede a pobrali sa k úlovku. „Pali, to asi nebude tá líška čo som ja vídaval“, dumá Miro skláňajúci sa nad úlovkom, „Táto je akási malá, veď to nemá ani 5 kg“. Po bližšej obhliadke zisťujeme, že ide o lišiaka. Mne sa Mirove slová však nezdali. Hlava lišiaka bola pomerne široká a pôsobila robustne. „Zoberieme ho domov a odvážime, myslím že má viac ako tých 5 kg“, vravím Mirovi. Na neďalekej čistinke sme urobili pár dokumentačných snímok lišiaka. Pri manipulácii s ním sme zistili, že broky mu polámali obidve predné nohy nad kolennými kĺbmi. Na tvárovej časti hlavy bolo poznať, že časť brokov skončila aj tu a aj na hrudi bolo niekoľko červených bodiek. Bol to bojovník – s takými zraneniami prebehnúť ešte 20 m ..... V dielničke sme si dali po jednom na lovu zdar a zavesili lišiaka na váhu. Strelka silomera kmitala tesne nad ryskou ukazujúcou 7 kg. „Na takého lišiaka sa veru patrí dať si aj do druhej nohy“, navrhujem Mirovi, ktorí bez mihnutia oka súhlasí. Lišiaci s hmotnosťou nad 7 kg už zvyknú atakovať bronz. Uvidíme po vyvarení ako bude na tom tento posledný. zobraziť celý popis