Vzhliadnutie za posledným snehom

Meteostanička sľubovala zmenu a tak som uprostred sneženia ešte za tmy stúpal do polí, kde ma s brieždením privítalo vychádzajúce slnko a v diaľke aj dve líštičky, ktoré mierili k horizontu. Chvíľkové hundranie, že som si mal namiesto lankasterky radšej zobrať starú zetku však vystriedal úsmev - líšky sa stratili za krovím a ja poďme za nimi s lankasterkou v ruke...poza kríčky v jarkoch sa zrazu zjavili snáď na 15 metrov, dokonalé kožuchy svietili na dokonalom snehu v ráno, ktoré sa už na druhý deň v ničom nepodobalo na snehovú krajinu...