popis: Jedno, či dve náhodné stretnutia, občas veľká stopa, inokedy pocit, že na mňa niekto pozerá pri pochôdzke alebo neuveriteľne obozretný únik z pohonu dávali tušiť že to nie je duch ale Diviak s veľkým D. Vedel som o ňom ale naše c...Jedno, či dve náhodné stretnutia, občas veľká stopa, inokedy pocit, že na mňa niekto pozerá pri pochôdzke alebo neuveriteľne obozretný únik z pohonu dávali tušiť že to nie je duch ale Diviak s veľkým D. Vedel som o ňom ale naše cesty sa nestretli. V sezóne na rok 2015 som si dal predsavzatie že iných diviakov v tejto lokalite loviť nebudem. Čas plynul ako voda, diviaka nikde...už som si aj myslel že ho možno niekde strelili, lebo sa po ňom zľahla zem. Prišli Vianoce, Silvester, počasie pre nás poľovníkov ako za trest. Hmla a dážď. 5.januára 2016 konečne zavítala pani zima. Začiatok roka , voľno v práci, počasie pre nás poľovníkov ako stvorené. Je už 14.1 volám nášmu poľovnému .hospodárovi a oznamuje mi vonku nejde ma iné povinnosti. Ozval sa mi ešte počas dňa kamarát Kubo, náš kandidát do združenia, že či sa nechystám von, má povolenku na prasa. OK hovorím. Zapísal som nás. Jeho na sedačku a ja do lesa medzi staré duby. Všade je veľa stôp od vysokej a diviakov. Sedím na rozkladacej stoličke s dekou cez kolená, zima ako v ruskom filme. Asi po hodine čakania, začujem nado mnou nejakú zver. Vysoká či diviaky? Ticho a mráz možno prešla hodina. Až zrazu ma z nostalgie preberie prasknutie tak 150m nado mnou. Ďalekohľadom sledujem...a zasneženým lesom vidím diviaka, ide šikmo ku mne. Ide, postojí, dlho istí. Opatrne beriem guľovnicu, ktorú mám po mojom nebohom otcovi. Diviak zastal asi 80 m čelom ku mne. Istí, stojí ako socha a po chvíli začne žírovat. Žalude mu pod zubami praskali, ako keby lúskal orechy.Tichým zasneženým lesom tento zvuk bolo počuť zreteľne. Ani vo sne ma nenapadlo, že to je ten "prefíkanec". Ja som si ho predstavoval, ako200 kg diviačiska. Pozerám toto je sám kus...môj odhad 100-120 kg. No nič, prídeš bližšie, budem strieľať, len sa natoč „na blat“. Ticho tajomného lesa preťal ostrý výstrel z otcovej guľovnice 7x64. Diviak sa prudko rozbehol a zmizol v dubine. Po krátkej dohľadávke mojim jagdtterierom Cirom, stojím a neveriacky obzerám diviaka a jeho silné zbrane. Naozajstný Rytier našich lesov. Zálomok a lovu zdar od Jakuba pomaly ani nevnímam. Som ako vo sne a celý sa trasiem. Ten pocit neviem ani opísať . Bolo nám jasné, že som strelil životného diviaka. Radosť, pocit víťazstva strieda smútok a ticho. Aj spomienka na môjho nebohého otca lesníka a poľovníka telom a dušou. Teraz už len dopraviť úlovok bez poškodenia domov. Ďalšie ráno začína kolotoč nekončiacich návštev kamarátov poľovníkov, gratulácii, fotenie, debát. Padajú aj prvé domnienky o bodovej hodnote trofeje. Kamarát Jozef spomína hodnotu 130 bodov. Ja len neveriacky krútim hlavou. Trofej mi ohodnotili Sobranciach na 138 ,33 bodov a jeho vek 8-9 rokov. Je obdivuhodne, že pri dnešných pomeroch a nástrahách sa dokázal toľko dožiť. Skladám mu všetky pocty. Ďakujem Sv.Hubertovi a Diane bohyni lovu. Trofej bude vystavená na Zemplínskych poľovníckych dňoch . Autor a lovec Janko Luža zobraziť celý popis