lišiak ...

Iba samé mačky, sojky, zajace a naposledy aj lampión šťastia, no líšky nevidno. Počul som ich pár štekať, ale nedošli na čisté, ťahali sa po berčinách a na vábenie dajako nereagovali. Hlásia daždivo, tak reku pôjdem von kým sa dá a uvidím. Ale kam ísť, to je otázka, listujem v pamäti že kde po minulé roky v takomto čase chodili líšky. Rozhodnutie padlo na lucerková pole, kde máme 4 posedy, vybral som prvý pod stanicou, naľavo remízka, dolu jelšina s potôčikom a za ňou hora, napravo dlhé pole. Tam som po minulé roky začiatkom februára strelil pár líšok a vždy medzi pol piatou a pol šiestou poobede. O pol piatej som už bol na posede, ale iba samá srnčia. Dačo po piatej zbadám z jelšiny dolu napravo dačo vyšlo na pole. Najskôr som myslel, že je to zasa kocúr, lebo som ho tam pár krát videl, ale pozrel kukerom a to líška. Išla odspodu doprava hore. Vzal som flintičku, oprel, odistil, napinák a ani som nečakal, kým zastane, išla pomaličky, tak som strelil. Líšku vyhodilo a zjačala, spadla dolu a myslel som, že zostane v “ohni“, no zdvihla sa a prebehla ešte asi 10 metrov, kde zastala, to už som mal prebité a bác jej druhú, to už ľahla a ani sa nepohla. Pozrel som ďalekohľadom, - ležala. Obligátny "ťaví trus“, flintu som mal však pripravenú, lebo v minulosti mi aj „zastrelená“ ušla. Keď som prišiel dolu, tak som videl, že je to lišiak. Prvá rana - vstrel tesne za lopatku trochu nad stred tela, výstrel nižšie, iba maličká dierka, teda čistý priestrel. Už tá bola smrteľná, no ale do líšky treba strieľať, kým sa hýbe. Druhá rana na koreň krku výstrel pri lakťovom kĺbe na druhej strane. Urobil som si fotečku vzal lišiaka a pobral sa pomaličky domov. Dianka a Hubertko vďaka. Lovu zdar !