Vydarená 20-minútovka

Včera sa mi podarilo ubziknúť do revíru už dosť neskoro. Ale sniežik a blížiaci sa spln mi dávali nádej, i keď som sa zapisoval až o 16,00. No čo, vydržím aspoň do tej 18-tej hodinky. Oblečený som dobre, tak skúsim počkať, možno príde diviačik, či kmotra.. Lokalita, ktorú som mal už vytipovanú cestou, bola samozrejme obsadená a druhá alternatíva taktiež. Improvizujem a po zvážení smeru vetra píšem do knihy návštev, kolónky s názvom Lokalita - "Kruhy". Asi dvesto metrov od posedu odstavujem auto, beriem veci a kráčam pomaly k posedu. Tesne pred ním zastavujem, beriem do rúk ďalekohľad. Skupinka piatich kusov holej danielej zveri sa už popása na malinčiaku pri hrane lesa. Viem, že síce máme v pláne ešte 2 danielčatá, no tvárim sa, že ich nevidím. Popravde, chcem si posedieť chvíľu, vypnúť od reality. Sám som mal dobrú sezónu a keďže aj oco ráno strelil danielča, povedal som si, nech si aj ostatní vysedia, veď je toho v posledných rokoch ako maku.. usadil som sa na posede o 16,20 a pozorujem okolie. Okrem skupinky holej sa ukáže o niečo ďalej aj asi 4-ročný nádejný daniel. Z pozorovania ma vyruší jemný šuchot z ľavej strany. Pozriem cez malé okienko vo dverách a neverím vlastným očiam. Párik líšok ide rovno po mojich stopách k posedu. Tu sa líška oddeľuje a ide celkom pod posed, lišiak pomaly kráča predo mňa, na lúčku. Opatrne beriem svoju rakúšanku a keď mám zamierené, jemne písknem. Lišiak sa posledný raz pozrie na posed. Po rane nehybne leží v bielej perinke, ja bleskovo prebíjam a čakám, kde sa zjavi líška. Tá vybieha z pod posedu a ide na počudovanie rovno k lišiakovi. No keď vidí, že s nim už nebude reč, váhavo odchádza. písknutie ju zastavuje asi 30m od neho a z posedu sa ozve o pár sekúnd druhá rana... Pomaly si zbalím veci, vybíjam už znova prebitú pušku a pozriem na hodinky. Je presne 16,40. Skloním sa nad líškami, vzdám im poctu, krátko sa zamyslím a pripomínam si čerstvý zážitok... Poďakujem sa Dianke a zviazané ryšavky ťahám k autu... Lovu a lesu zdar!