Silvestrovsky double

Je Silvester a ja vstavam do mraziveho rana. Zima, nezima zelena krv vola a moje kroky vedu do okrajovej casti reviru. Pohyb stazuje namrznute listie a tak sa nedivim ked v dialke predomnou mizne vysoka. Chvilu sedim a ked prve hrejive luce ranneho slnka zacnu prehrievat vzduch pomaly postupujem k vrcholu hory. Ked sa prevesim cez hreben, registrujem podomnou dole suchot. To crieda muflonej zvere postupuje na svojej rannej ceste a ja sa snazim priam splynut s okolitym lesom. Pomaly stahujem z pleca pusku, snazim sa zamierit ale vsetky kusy postupuju v kope, kryju sa a ja ostavam len v roli ticheho pozorovatela. Trva to snad 5 minut kym prichadzaju k okraju mladej smreciny pred ktorou sa stacaju dovrchu. Posuvam sa za nimi avsak asi nie dost opatrne lebo odrazu spozorneju, pobehnu a zostanu stat. Ale vtedy uz kriz puskohladu pevne sedi na komore zadneho mufloncata a tiche rano pretne gulova rana. Zver vyraza a mizne v smrecine. Prebijam zbran ked tu zrazu suchot odzadu a spoza kopca smerom ponadomna prechadza dalsia crieda vyrusena mojim vystrelom. Postupuje ponad mna po vrstevnici a ked ma zaregistruju ostanu stat ale vtedy uz mierim na pekne stojacu muflonku a po druhy krat sa ozve moja gulovnica. Fuu tak to bolo nieco. Pockam asi 15 minut a tak sa vyberiem na nastrel muflonky. Tu nachadzam zhasnutu asi 20 metrov od nastrelu a o chvilu najdem aj muflonca ktore odbehlo z nastrelu este 50 metrov. Nasleduje pocta zveri, fotenie, nejaka ta cervena praca a transport k pristupovejceste. Dakujem sv. Hubertovi aj Diane za ich priazen v roku 2015 a dufam, ze aj tento rok budu ku mne nakloneni. Lovu zdar do noveho roka priatelia