popis: Všetko začalo v sobotu podvečer telefonátom od môjho dobrého kamaráta. Volal mi ,že strieľal na lanštiaka ,ale ten bez značenia odbehol do mladiny .Ja som však nebol doma a tak šiel sám zo svojím mladým jazvečíkom skúsiť šťasti...Všetko začalo v sobotu podvečer telefonátom od môjho dobrého kamaráta. Volal mi ,že strieľal na lanštiaka ,ale ten bez značenia odbehol do mladiny .Ja som však nebol doma a tak šiel sám zo svojím mladým jazvečíkom skúsiť šťastie .Psík aj zabral po stope a vošiel do mladín ,ale tam natrafili na ďalšie diviaky a keď že sa rýchlo zotmelo ,takto račej vzdali a tak sme sa dohodli ,že urobíme dohladávku v nedeľu ráno .Len čo začalo v nedeľu svitať išli sme podľa dohody na nástrel .Ráno bolo riadne mrazivé teplomer doma ukazoval -15stupňou a v lese bolo určite ešte chladnejšie. Vlhkosť obsiahnutá vo vzduchu sa menila na drobné ľadové kryštáliky .Vedel som ,že v tomto mrazivom počasí a pri 14 hodinovej stope nás a aj Arga čaká náročná dohladávka. Šli sme teda na nástrel a Argo po pár chvíľach ukážkovo zaľahol do remeňa a vybral sa do bukovo smrekových mladín. Asi po tristo metroch sme našli prvý záľah a aj farbu .Kamarát sa bál že kusa trafil niekde na nohu, ale záľah a aj málo pofarbená stopa svečila skôr o tom ,že rana šla do tela a ostala v ňom. Argo so mnou na remeni začal chodiť po stope ,predierali sme sa hustými mladinami vyše hodiny a našli sme ďalšie dva záľahy .Urobili sme určite vyše kilometrovú stopu na remeni .Diviačik chodil po tých mladinách ,ako bi blúdil a robil veľa vratistôp .Úmorné hľadanie neprinieslo žiaden efekt a už sme to z kamošom skoro vzdali .Ešte raz sme sa chceli vrátiť na poslednú farbu ,ktorú sme si označili. Rozmýšľal som ,či náhodou v tých húštinách, kde okrem smrekov a bukov, rástli aj šípky a trnky nestrhávam remeňom Arga zo stopy a tak som sa rozhodol ,že ho pustím na voľno .Šli sme k tomu označenému miestu a ani sme si v tom hustom poraste nevšimli ,kedy od nás Argo odbehol . Keď už bol na môj vkus dlho preč .Arga poznám a neodbieha odo mňa na dlhšiu dobu. Začalo sa mi to zdať podozrivé a tak som kamošovy povedal ,aby sme sa prestali pohybovať ,lebo v tej zamrznutej mladine sme robili strašný hluk a aby sme načúvali ,lebo Argo určite šiel po jasnej stope. Tak ticho sme tam stáli možno ešte zo tri minúty .Tí čo chodia dohľadávať vedia čo som tie tri minúty prežíval. To mrazivé ticho bolo nekonečné. Hrozne ma potešilo ,keď do toho mrazivého rána zaznel Argou zvučný hlas . Bol od nás dosť ďaleko a tak sme za ním hneď vyrazili .Cez tie husté mladiny nám to trvalo vyše desať minút. Argo však celí čas intenzívne hlásil a tak sme si vedeli držať smer postupu .Podľa spôsobu hlásenia som už vedel ,že je lanštiak zhasnutý. Keď sme došli k Argovi ,lanštiak bol zhasnutý v hustom trnkovom kríku .Bolo že to radosti aj strelcovej a aj mojej že sa to Argovi zase podarilo .Potom nastalo vzdanie úcty úlovku a poďakovanie našim patrónom ,ktorý na dnami stáli .Až potom sme si vzájomne pogratulovali k úlovku ak úspešnej dohladávke. Po tom všetkom nastala hodinová drina ,kým sme úlovok dostali z húštiny von na zvážnicu a to museli prísť pomôcť aj strelcovi dvaja synovia .Až von na kraji mladiny sme boli aj z Argom na pamiatku zvečnený foťákom .Zase sa raz potvrdilo ,že niet nad skúseného psíka. Som hrozne hrdý na svojho psíka a tak som to chcel všetko napísať a podeliť sa stým aj z ostatnými .Ďakujem za váš čas ktorý ste venovali tomuto popisu a do nového roka vám želám, veľa krásnych zážitkov v lone našej prírody. Lovu zdar a farbiarom a ich vodičom zvlášť zobraziť celý popis