Decembrový spln s doprovodom

Na prvý sviatok vianočný, keď sme našich drobcov uložili spať, sme sa s mojou drahou polovičkou vybrali na posed, že si trochu vyvetráme hlavy a hádam sa zadarí nejaký diviačik. Na posed sme sa dostali asi o trištvrte na deväť večer. Len čo sme sa usadili, pozerám do oblôčka a naše diviačiky akurát odchádzajú... Prišli sme neskoro a už sa nevrátili. Na Štefana sme sa boli trochu zabaviť a na ďalší deň znovu kráčame na Košariská. Tentokrát dostala za úlohu uložiť deti mama, a tak vyrážame už o šiestej večer. Cestou nevidíme nič a okolo pol siedmej sadáme na posed. Dosť dlho sa nič nedeje a tak som sa zapozeral na stožiar Kráľovej hole. Svieti na ňom päť svetiel a to najspodnejšie bliká. Rozmýšľam či to tak má byť, keď tu zrazu ma zo snenia, ani neviem skade sa vzali, preberajú dve prasiatka s diviačicou. Puška do okienka, zapínam bod. Ivanka sa ma pýta, či budem strieľať. Ak sa bude dať tak hej, hovorím. Mladé stoja trochu bokom, pekne na blat, tak bod sedí na komore a padá rana. Počujem kviknutie, značenie však pre oslepenie nevidím. Vtom jedno mladé prebehne popred posed a stará uteká druhým smerom. Zapaľujem cigaretu a pozerám s ďalekohľadom čo som vykonal. Zdá sa mi že kúsok od nástrelu je čosi čierne čo tam predtým nebolo. Po chvíli schádzame dolu. Gratulácia a Lovu zdar od mojej drahej polovičky má pod mesiačikom úžasné čaro. Lovu zdar!