popis: Je 27.9.2015 pekná nedela. Dostali sme pozvanie od nášho kamaráta na polovačku,čo sme s radosťou prijali.Je spln mesiaca takže zostaneme vonku celú noc.Loviť môžeme hlavne diviakov ale keď príde jelienča alebo mladá jelenica zišla by...Je 27.9.2015 pekná nedela. Dostali sme pozvanie od nášho kamaráta na polovačku,čo sme s radosťou prijali.Je spln mesiaca takže zostaneme vonku celú noc.Loviť môžeme hlavne diviakov ale keď príde jelienča alebo mladá jelenica zišla by sa do klobási.18,00 už sedíme na posedoch,počasie celkom príjemné skoro bezvetrie,len tie oblaky nás hnevajú.Za mojím posedom husté kríky,rákosie cez ktoré tečie potok a ako som zistil cez noc je tam bahnisko ktoré celú noc navštevovala zver.Predomnou zasiatý pás repky široký od 120-do 150-ov.Za repkou oproti posedu hustý,mladý agátový les.Ideálne miesto na nočný lov len tých mráčikov je stále viac.Už aj mesiac je na oblohe a snaží sa presvietiť cez mraky.Viditelnosť neni najlepšia ale na dviaky na tej repke bysa dalo strielať.Za mojím chrbtom v rákosí sa striedali diviaky s vysokou, na bahnisku bolo rušno.Škoda, že tam nevydím ale za náhradu môžem počúvať úžasný koncert, keď som dobre rátal 13-ých jeleňov. Okolo polnoci sa objavilo na repke niečo vačšie,ďalekohlad mi prezradil že je to jelenica ale či mladá alebo stará sa zistiť nedalo. No vnoci by som na vysokú aj tak nestrielal. Asi o hodinu naproti v agátovom lesíku bolo počuť diviakov. Po chvíločku ostalo ticho. Ďalekohlad mi prezradil že sú vonku na repke. Bolo ich 5-kusov na prvý pohlad všetky rovnakej velkosti. Beriem pušku lebo pomali odchádzajú po kraji lesa. Namierím na kus čo je najbliššie. Už skoro strielám keď diviak zdvihne hlavu a začne vetriť. Aj sa mi zdá tmavšý ako ostatné štyria,že by bola bachyňka? Premiestním červenú bodku na kus stojiací tesne na kraji lesa, snažím sa ustáliť bodku za lopatkou a jemne stláčam spúšť. Po rane diviaky ušli do lesa, ešte chvílu počujem ich lomoz potom všetko stíchne. Okrem jeleňov ktorí sa nedajú rušiť ani s výstrelom. Ďalekohladom prezerám kraj lesa kďe ešťe predchvílou stáli dviaky, ale nič tam nevidím. Strielal som na 140m a nepočul som ani náraz gulky takže asi som chybil. No nič ráno si pozriem nástrel. Čas pomali sa blíži k 03,00 hodine,som zvedavý lebo teraz nad ránom bude úplne zatmenie mesiaca. Zrazu zmizli oblaky a nastalo také svetlo akoby zapli obrovskú žiarovku, aj zver stíchla tak na bahnisku ako v lese. Mesiac krásne svietil od chrbta na repku, veru teraz by bolo vydno aj myš, ale o pár minút začal mesiac ubúdať a s ňou aj viditelnosť. Trvalo to asi 30minút a mesiac zmizol, bolo vidno len kraj mesiaca ale zato obloha bola krásna, velké hviezdy, dokonca za 15minút som videl aj dve padajúce hviezdy.Zo sledovania oblohy ma prebral praskot v agátovom lesíku, prichádzali diviaky. Nemohli prísť o 40minút skôr. Zrazu podozrivé ticho a ďalekohlade narátam až 8 čierných flakov na kraji repky. Potichučku ryjú mladú repku. Pri takej viditelnosti s obavou si zdvíham pušku a hladám diviakov v pučkohlade. Som milo prekvapený keď na repke asi 5-ov od lesa a 120-ov odomňa rozoznám siuletu diviaka v mojom Delte. Diviaky sa pohybujú z prava do lava po kraji lesa. Umiestňujem bodku na hlavu diviaka a nechám ho spraviť ešte krok. Pomali sa dotýkam púšte a teraz jasne počujem ako gulka zasiahla diviaka. Samozrejme všetko zase odbehlo do lesa, na nástrele nevidím žiadného diviaka. Do svitania už len počúvám jeleňov ktoré neúnavne trúbia svoje lúbostné piesne. Ráno po 6,00 už začnem baliť teplé oblečenie do ruksáka keď na repke zbadám prichádzať mladú jelenicu(šmolku,po tej istej stope po ktorej odyšla o polnoci. Spomeniem si na kamaráta a na jeho dobré klobási a jelenicu už sledujem cez puškohlad. Na krátke pískanie postojí a vtedy ju zasiahne gulka, spraví ešte 3-4 neisté kroky a padá do repky. Idem dole z posedu, odlomím si vetvičky a s čapicou v ruke prichádzam k jelenici ktorej dávám poslednú úctu. V tom mi už volá kamarát asi počul výstrel, opýtal sa či má zobrať prýves. Pravdaže znie odpoveď. Volám ešte synovi lebo aj on strielal, ale hovorí že len vyplašil jedného diviaka. Poprosím ho aby cestou ku mne zobral z auta našu jagošku Zaru.Kým syn prišiel so psikom ja som už našiel na nástrele druhého diviaka dosť farby.Pustíme jagošku na stopu a do minuty hlási zhasnutého diviaka asi na 70-ov.Prídeme diviakovi ktorý leží prestreleným srdcom a dávam mu poslednú úctu, syn mi dáva zálomok so slovami Lovu Zdar!Tak sa pustím do červenej práci a kým vytiahneme diviaka na kraj lesa dorazí aj náš dobrý kamarát a podáva mi ruku. Pokračujem červenou prácou pri jelenici a pri tom poprosím syna aby išiel po kraji lesa asi 70-ov vyššie čí tam nenájde farbu. Ledva dokončím prácu s jelenicou keď mi syn oznamuje že našiel farbu a skúsi diviaka dohladať sám že vraj dobre farbí. Súhlasím ale zober si zosebou aj pušku. No po troch minutách sa vrátil že vnútri je agátový lesík velmi hustý a už aj farbu stratil. Posielám ho pre psíka ktorého kamarát už odložil pod posed. Znovu púšťáme Zaru po stope ktorá zase do minuty hlási diviaka asi na 60-ov.Kto má psíka hlásiča určite mi dá za pravdu že je to velmi dobrý pocit keď náš štvornohý kamarát hlási hladanú zver. Prídeme k diviakovi ktorý odniesol komorovú ranu na 60-ov, dostane tiež poslednú úctu a Zara pochvalu za dobrú prácu. Vytiahneme diviaka na kraj lesa kďe spravíme menší výrad. Chcem sa poďakovať môjmu kamarátovi Cibakovi za príležitosť, za dobrú polovačku, Diane za krásnu noc na ktorú sa nezabúda. A vám priatelia s týmto zážitkom chcem popriať veselého Silvestra a do Nového Roku hlavne dobrého zdravia, šťastia a vela pekných zážitkov v našej krásnej prírode. Lovu a Lesu Zdar! zobraziť celý popis