Ked sa darí...

Ráno pri pohľade z okna by som sa najradsej zakutral znovu do perín ale volanie lesa bolo silnejšie. Aj napriek hmlistemu počasiu sme sa zišli v celkom hojnom počte. A po úvodných slovách predsedu ktoré boly hlavne ohladom bezpečnosti sme sa premiestnili na svoje štandy . Stali sme z manželkou ako prví strelci v riedkej vysokej hore vyditelnost nebola najlepšia sem tam sa hmla rozplynula ale hned znovu sadla. V prvom pohone sa moc diviakov nenachádzalo a padly len tri rany. My sme mali štyri kusy srncieho a štyri kusy vysokej. Po príchode na zraz sme sa hned premiestnili na ďalšie štandy. V druhom pohone sme predpokladali viac diviakov čo sa nám hneď na začiatku potvrdilo. Psy ich našli hned na začiatku a začal sa pekný koncert. Hlásenie psov prekrikovane hlasmi honcov a dotoho krásne dunivé rany a ich niekolko násobne ozveny nesuce sa lesom.Tieto zvuky poľovačky vomne zakaždým nechávajú príjemne pocity spojene z adrenalínom. Ked zmysly pracujú naplno vnímame každé šuchnutie každý pohyb.Hlasy honcov už zanikli ked som zaregistroval hlas otcovej kopovky Ambry vedel som že hlási po špúre približovala sa medzi nami bol malí potôčik sučka bola na druhej strane no ja som už registroval šuchot a nasledne aj pohyb predomnou. Zbran je už vpleci a ja rozoznavam lanstiaka ako sa snaží vykradnúť nizkim náletom ešte kusok si ho púšťam a ked vstúpi do redšieho stláčam spúšť. Diviakom vyditelne škublo po rane registrujem ďalší pohyb dve diviačatá vyrážajú z mladiny a snazia sa preskočiť traktorovu cestu. To už ponich taham a v momente ako prasa skáče ponad cestu padne moja rana a ponej hned aj prasa na dalsie už strelit nestiham. Ale spokojnost je maximalna. Po skončení pohonu idem na nastrel lanstiaka farby je dost... po 50m prichadzam uz ku zhasnutemu pekne na komoru strelenemu lanstiakovi. Stahujem ho ku prasiatku a manzelka mi robí zopar snimok na pamiatku... Nakoniec na vyrade skončilo 8 diviakov. Dakujem Diane aj Sv Hubertovi za tento krásny poľovnícky zážitok. Lesu Lovu Zdar!