V ženských rukách!

Jesenné farby už naberajú ten správny odtieň a ranné lúče slnka ťa prebudia k životu. To zažiješ, ak sa ti nelení a prinútiš sa vstať na ranný pirš v najkrajšom poľovnom období. Inak to nebolo ani v to krásne ráno, keď to vzala ženská do svojích rúk... Prvá neúspešná rana chcela nájsť cieľ na krku mladého výradového ihličiaka, no ako sa hovorí ,,bol hluchý" a pán strelec trocha smutný, že to riskol na krk. Nevadi, stáva sa. Pri ďalšej príležitosti len na komoru, opakuje si hospodár v duchu. A tá nenechala na seba dlho čakať! Kontroluje nástrel a hľadá čo len jediný znak zásahu. Výsledok -negatívny! Asi to poznáme všetci, keď patróni poľovníctva sú naklonení na inú stranu ako na tú našu. V tom zavelil ženský hlas: ,,už nestrieľaš" a pušku si vzala do svojich rúk. Scenár, patrónmi vopred napísaný, otáča ďalšiu stranu a následný dej prichádza z pravej strany, keď cez svažnicu smerom na hrebeň prechádza črieda vysokej, 15-20 kusov. ,,Podaj mi pušku!" zavelil, ale odpoveď nedostal. Puška už bola pevne zapretá o ženské rameno... ,,Nechám to na teba, vyber si čo sa ti páči a hlavne, aby jeleň dobre stál!" No čo mu už iné ostávalo, ako nechať to na pani hospodárovú? Po rane jeleň zmenil smer čriedy a po dvadsiatich metroch dôstojne padá do farebných listov jesene. Krásna trofej vydlového desatoráka rozžiarila zelené srdcia všetkých nás prítomných a v ľavej ruke sa štrngalo s veľkou poklonou, LOVU ZDAR.