Môj prvý ulovený kus - jelenica

Po 7 neúspešných víkendoch strávených pochôdzkami mi Sv. Hubert doprial uloviť prvý kus - jelenicu. Spolu so starým otcom, ktorý mi robil poľovníckeho sprievodcu sme sa neraz vrátili domov zmoknutý až po uši. Zveri sme mali takmer vždy hojne dokonca takmer aj vždy na dostrel avšak nikdy som sa neodhodlal vystreliť. Buď prišla poľovnícka triaška alebo to jednoducho nešlo. Už mi to bolo aj ľúto keď som videl ako sa starý otec vždy úporne snažil, premáhal sa (zdravotné problémy) a koľkorázy som ani pušku nezdvihol z pleca keď bola príležitosť. Avšak nikdy nepovedal ani pol slova, vždy ma len povzbudil, že je rád, že som nestrieľal, že to nie je o tom a jednoducho, že to k tomu patrí. No 28. októbra po dlhej takmer celodennej pochôdzke kedy sme sa už pomaly chystali na návrat to prišlo. Ja som prichádzal po hrebeni kde ma už na dohodnutom mieste čakal starý otec, ktorý tam nehybne sedel a len rukou ukázal za horyzont, že sa tadiaľ prepása črieda jelenej zveri. To už samozrejme som znovu tušil, že z toho zase nič nebude, pretože sa neodhodlám k výstrelu. Mierne som jej nadbehol a potom to prišlo akosi samé od seba. Zakľakol som na pravé koleno oprel o dub, no akosi sa mi to stále nezdalo tak som prehodil na druhú stranu duba, zamieril na komoru druhej jelenice, ktorá má medzičasom zbadala a potiahol spúšť. Horou sa ozval výstrel no vzápätí neďaleko ďalší. Jelenica mierne naznačila a odbehla. Na nástrele bez kvapky farby až po cca 15 m prudko rozstrieknutá naokolo. Starký usúdil, že zrejme rana na pľúca, čo sa nakoniec potvrdilo, keď sme jelenicu našli zhasnutú asi 50 m od nástrelu. Samozrejme nasledovalo vzdanie úcty streleckým zálomkom a pasovanie za lovca jelenej zveri. LOVU ZDAR !