10 minútovka

Pri knihe návštev revíru neváham ani sekundu. Konečne chcem nazrieť do vyšších častí revíru. Cieľ: podrobná "rekognoskácia" obľúbenej dolinky. Už o pár minút stúpam do strmého bočného hrebienka nad dolinovou cestou. Po dopoludňajšom daždi idem po opadnutom lístí ako duch. Cítim však ako ma v tyle nepríjemne chladí slabý vánok, preto za pochodu zvažujem smer ďalšieho postupu. Zároveň opatrne nazerám do hrubej jedľovo-bukovej hory po ľavej ruke. Odrazu zaregistrujem pohyb. Za hustejšou skupinou mladých hrabcov badám hnedú škvrnu. Optikou zisťujem kus vysokej snáď 20 krokov pred sebou. Občasný pohyb prezrádza tenké parohy výradového šestoráka. Vzhľadom na zlý vietor očakávam v nasledujúcich sekundách strmhlavý odskok. Jeleník napriek tomu pokojne žíruje a smeruje rovno na mňa. Flinta do pleca...jeleň vychádza spoza hustej skupinky, pomedzi stromy ponúka lopatku a tak s ranou neváham. Jeleň prakticky neznačí, otočí sa a pomalým ťažkým cvalom odbieha 50 krokov. Po krátkom odkazovaní stúpam k nemu. Od auta som asi 200 m a celá akcia netrvala snáď ani 10 min. Ale ako vraví jeden kamarát: "To bolo datô" LaLZ! P.S. S tou ZH je to už lepšie?