Danielka

Sobotne rano bolo vlhke, hmliste no moja zelena krv ma vytiahla do lesa. Kym sa rozvidnelo cakal som pri hustinach co bude zachadzat no len jeden zajac prehopkal okolo. Za svetla som pomaly zacal postupovat lesom, mokre listie mi umoznilo ticho sa presuvat. Najprv som videl jelenicu, jelienca a mladeho jelienka-sestoraka. Ako som prechadzal popod rubanisko zarastene travinou, pohli sa nadomnou 3 kusy dancej holej. Oprety o strom sledujem prechadzajuce danielky avsak v travine ich takmer vobec nevidim. Nakoniec skusam zamierit poslednej danielke na odkryty krk a s pocitom ze sipka sedi tam kde ma mackam spust. Vsetko mizne ako mavnutim carovneho prutika a ja skutocne neviem ci sa zlomila alebo odskocila za terennu nerovnost. Lezi ci nelezi? Po minutach napinaveho cakania pomaly kracam travinami k nastrelu. Hura, je tu. Vzdavam poctu danielke, a svoj klobuk ozdobim dubovym zalomkom. Potom nasleduje fotenie, cervena praca a transport k pristupovej ceste. Lovu zdar priatelia:-) .