popis: Už od rána som cítil v moči, že dnes sa mi bude dariť. Išiel som darovať krv darilo sa, bolo málo ľudí tak som sa dlho nezdržal. Potom sme išli na rybačku, darilo sa vyťahovali sme jednu rybu za druhou. Keď som prišiel domov a presve...Už od rána som cítil v moči, že dnes sa mi bude dariť. Išiel som darovať krv darilo sa, bolo málo ľudí tak som sa dlho nezdržal. Potom sme išli na rybačku, darilo sa vyťahovali sme jednu rybu za druhou. Keď som prišiel domov a presvedčil sa že mi manželka veľmi nefrfle, tak som si povedal keď sa dnes tak darí pôjdem pozrieť ako prebieha ruja veď som nebol v lese ani nepamätám. Pripravil som si všetko potrebné a o chvíľu som sa už zapisoval do knihy návštev revíru. Fúkal veľmi silný juhozápadný vietor a tak som si vybral lokalitu kde je predpoklad že ak príde nejaká zver budem mať dobrý vietor. K lavičke som prišiel o pol siedmej pohodlne som sa usadil teda ak sa o pohodlnosti dá vôbec hovoriť a tíško som čakal čo sa bude diať. Lavička je stará má asi 3 metre a je tak rozheganá, že sa ju niekto rozhodol priviazať k tenkej borovici aby nespadla. A keď že fúkal silný vietor borovica sa knísala z jednej strany na druhú a ja s lavičkou tiež. Keď som si na to zvykol a presvedčil sa že morskú nemoc zatiaľ nedostanem začal som sledovať okolie. O malú chvíľu som po mojej pravej strane spozoroval pohyb. Ďalekohľadom som zistil že sa jedná o dva kusy muflóniek s muflónčatami. Ako rýchlo prišli tak aj odišli. S nastávajúcim súmrakom aj vietor pridal na intenzite a vôkol všetko začalo praskať a vŕzgať. No teraz mi budú uši už na nič ale pokiaľ budem vidieť tak posedím a keď sa zotmie idem domov. Zo susedného revíru začal ručať jeleň. Vypadalo to na staršieho jeleňa, bol dosť ďaleko no postupne sa začal približovať. Načúval som a dúfal že ho možno uvidím. Keď praskla haluz ani som tomu nevenoval pozornosť myslel som si že to ten vietor no len tak podvedome som pozrel doľava k húštine a zbadal som tam čierny fľak ktorí tam pred tým nebol. Zrazu sa fľak pohol. Ďalekohľadom som zistil, že je to diviak. Pomaličky sa prikrádal popred trninu asi 50 metrov po mojej ľavej strane. Vietor som mal dobrý tak som zložil ďalekohľad z očí zobral marlina, zapol červený bod na delte a natiahol kohút. Diviaka som sledoval cez puškohľad a v duchu som kričal“ tak sa zastav“. Akoby ma počul. Zastavil medzi dvomi borovicami pekne na široko. Uložiť bod na komoru a vystreliť bola otázka sekundy. Pozrel som sa na hodiny, 19:30. Vytiahol som prázdnu nábojnicu a znova nabil a zaistil. Po výstrele som kvôli plameňu z hlavne nevidel značenie no zásahom som si bol istý. Diviaka som počul utekať a lámať všetky suché konáre na zemi ktoré mu stáli v ceste. Trochu ma znepokojovalo že som ho počul utekať dosť dlho. Po komorovke takto ďaleko? To snáď nie. Nevyfajčil som ani pomyselnú cigaretu a liezol som dole z lavičky. Ešte že mám tú silnú baterku lebo medzičasom sa už celkom zotmelo. Nástrel som nenašiel. Všetky stromy sa mi zo zeme zdali rovnaké aj keď som si z lavičky dobre obzrel medzeru kade som strieľal no zo zeme to bolo úplne inak vidieť. Išiel som po predpokladanej dráhe úniku a asi po 5tich metroch som našiel farbu. To ma trochu upokojilo farba je zásah bol. Teraz je už treba len diviaka nájsť. Farby nebolo najviac ale bola. Diviak išiel cez krovie kde som našiel množstvo oterov z jeho pravej strany teda z výstrelu. Asi po 30tich metroch vyšiel diviak na frajplac a farba sa mi stratila. Privolal som kolegu no farbu nie a nie nájsť. To nie je možné. Po priestrele takmer 12 mm guľou ktorá keď sa otvorí má 20mm a ja nemôžem nájsť farbu to sa mi ešte nestalo. Prišiel čas pre psíka. Kamarát nasadil kopovku na poslednú farbu tá si miesto preverila a pekne sa oprela do remeňa. Ja som išiel za nimi a baterkou som preveroval či nenájdem farbu. Po pár metroch som našiel farbu presne tam kade išiel psík a hneď hlásim že ideme dobre. Farby bolo viac a viac. Kamaráta zo psom som už ani nevidel len záblesky baterky v doline mi napovedali že stoja na mieste a tak som išiel za nimi. Ej veru je to krásny pohľad keď človek vidí psíka nad zhasnutým kusom. Tak sme si pekne spoločne zagratulovali on mne k úspešnému lovu a ja jemu k úspešnej dohľadávke. Diviačikovi som dal posledný hryz , zálomok a nasadil evidenčnú známku. Keď som pozrel na zásah hneď som vedel prečo bolo zo začiatku farby pomenej a až ku koncu veľa. Zásah bol 10 cm za ľavou lopatkou, na výšku asi v strede tela. Farba tiekla do hrudnej dutiny a von iba málo. Až keď sa hrudník plnil, potom následkom pohybu diviaka začala farba vytekať z výstrelu. No ale teraz začalo to najťažšie a to dostať diviaka z doliny plnej hlohu a pichľavých trnkových krov na cestu ktorá bola asi 200 metrov do kopca. Pomocou lana a ale piatich zastávok na odfúknutie sme ho konečne vytiahli na cestu. Po tomto výkone som sa cítil ako sto ročný prefajčený astmatik ledva som lapal dych. Diviaka sme naložili do auta a cesta na chatu bola už veľmi príjemná záležitosť. Tam nás samozrejme čakala červená robota to už je ale tá príjemnejšia a veselšia časť lovu plná poľovníckej latiny a doberania sa medzi kolegami. Lovu zdar priatelia. Pre tých kto to vydržali čítať až do konca pridám pár faktov : Strieľané na vzdialenosť 50 metrov zbraňou Marlin 1895, kaliber 45-70 goverment a strelou Hornady monoflex 250gr o rýchlosti V3-608m/s. Vstrel bol 10 cm za ľavou lopatkou na výšku v strede tela. Strela nezasiahla rebro a vnikla do hrudnej dutiny kde prešla oboma pľúcnymi lalokmi a z hrudnej dutiny vyšla von tak isto bez zásahu rebra. Výstrel bol presne oproti vstrelu. Vstrel bol o veľkosti priemeru strely a výstrel asi 20mm. Keď že strela nezasiahla kosť na ktorej by sa mohla deformovať, tak k deformácii prišlo až pri prechode orgánmi v hrudníku o čom svedčí užší strelný kanál v ľavom pľúcnom laloku ako v pravom. Na výstrele bola strela už plno roztvorená. Poškodenie diviny ako vidieť z fotiek minimálne a odpad žiadny. 45-70 je podľa mňa jeden z najšetrnejších kalibrov zo slušným výberom streliva. Aj keď nie vždy zaručí že zver zostane v ohni predsa je to len pomalý kaliber, ale ako vravím dieru nič nenahradí. zobraziť celý popis