Jesenák

Niekedy sú poľovačky náročné, inokedy jednoduché. Toto bola tá druhá varianta. Po náročnej nočnej jelenej ruji som si ráno doprial o trošku viac spánku ako obvykle, do knihy som sa zapisoval o pol ôsmej. Krásne, typicky rujové jesenné ráno ma asi dostatočne nabilo pozitívnou energiou a tak mi ani nevadilo, že idem už vlastne neskoro. Teplota okolo 4°C zahalila horu a lúky do oparu, či skôr jesennej hmly, ktorá so závanom jelenieho prku tomuto ránu dodávala ten echt jeleniarsky šmrnc. Cestou kde-tu pár kusov srnčej, ktorá bola buď ďaleko na prečítanie alebo ma s dostatočným predstihom hneď vyprevádzala. Už som sa začínal pomaly vracať na chalupu, keď som asi na 150m zbadal krajom hory popásať sa kus srnčej. Podišiel som ešte kúsok po ceste, aby som mohol zver prečítať, priložil ďalekohľad k očiam a zaradoval som sa, že mám asi na 100m pred sebou čisto výradového 5-6 srnca, pravidelného vidliaka. Podmienky boli ideálne, zadné slnko z hora, popri ceste dostatok stromov na oporu pre zdárnu a presnú streľbu a srnca na blat. Už sa mi na moment zdalo ako som ho stratil, keď zašiel do hory, no o chvíľku bol nazad. Založil som flintu o starú košatú čerešňu, kríž ustálil na komore, odistil a stlačil spúšť. Srnec zaznačil nepresvedčivo, miernym nahrbením a odskokom do hory. Trošku som sa tomu zadivil, napriek takýmto podmienkam ma jeho značenie nepresvedčilo o dobrom zásahu. No nič, sučka bude mať robotu... Pozerám na mobil, ukazuje 8:45. Vyčkám teda tých povinných 10 minutiek a čas si krátim vyhrýzaním jabĺk z jablone, čo bola vedľa. Čas skracujem na 5 minút pre ich neuveriteľne kyslú chuť, čo mi doslova šlamí tvár a pomaly sa vyberám k nástrelu. Odkrokujem nejakých 105 krokov, hneď nachádzam na nástrele zreteľné zápory a dosť veľké množstvo farby na listoch malinčia. Sledujúc ju vojdem do prítmia lesa a ani nie 5 metrov od nástrelu leží srnec s dobrou komorovou ranou. Jediné, aj keď v tomto loveckom opojení nepodstatné negatívum je jeho 3 kilometrový transport na chalupu na somárovi :) Lovu zdar!