Spomienky 3

V polovičke októbra nám v združení ostal ešte jeleň IV. vekovej triedy. Ráno som sa na poľovníckej chate zapísal do knihy a vybral som sa smerom na Okrúhlu. Už som bol skoro na konci strmej lúky, keď ma napadlo pozrieť sa na vedľajšiu lúku. Riadne zadýchaný som zbadal v riedkej hmle asi na 150 metrov zo desať kusov vysokej, ako práve zaťahujú do lesa. A na konci podľa postavy a krku išiel pomalým krokom starý jeleň. Ešte som stihol cez ďalekohľad zazrieť na pravej strane silnú vidlu. V stoji mi puškohľad po jeleňovi skákal ako divý, tak som si rýchlo sadol a vystrelil. Zaregistroval som ako sa po rane zhrbil a dal sa dolu lúkou, kde sa mi hneď stratil za ďalším hrebienkom. Po nekonečných asi piatich minútach čakania som prešiel po lúke asi 100 metrov a opatrne nazerám za hrebienok. Na strede lúky ležal zhasnutý jeleň. Keď som prišiel k nemu som zistil, že ľavý kmeň má nad operákom ulomený. Až teraz opadlo zo mňa všetko to napätie a spomenul som si ako to rýchlo prebehlo. Po vyvrhnutí som zašiel na lesnú správu ku kolegom, aby mi pomohli pri stiahnutí a odvoze jeleňa na chatu. Za mesiac mi doniesli z neďalekého salaša chýbajúci úlomok z paroha, ktorý našli pri pasení oviec. A úplne na záver, na chovateľskej prehliadke trofejí v Žiline mu dali 13 rokov.